Po dlhom čase (najskôr sa musela zvaliť pôvodná časť knižnice, aby sa potom dva roky stálo), pomerne rýchlej stavbe (aj vďaka priaznivej zime) a presťahovaní sa do nových priestorov, som sa hneď po otvorení išiel na ten zázrak pozrieť a potešiť sa. Konečne sa nebudem v oddelení beletrie váľať po zemi, keď si chcem pozrieť knižky poukladané v starej dočasnej knižnici uložené v poličkách úplne na podlahe.
Myslím si – budova veľká, nová, priestoru habadej, radosť chodiť si požičiavať knižky.
A ajhľa. Prekvapenie. A rovno z Európskej únie. Oddelenie beletrie, kde predpokladám chodí najviac návštevníkov, je ešte menšie ako doteraz. Bol som z toho taký sklamaný, že som odišiel z knižnice bez toho, aby som si nejakú knižku požičal.
Neskôr som sa z dobre informovaného zdroja dozvedel, že polovica knižného fondu beletrie sa nachádza v sklade, pretože ho nie je kde umiestniť. A to je to čudo. Knižnica pekná, veľká, miesta dosť, tak nech mi niekto kompetentný vysvetlí, kde sa stratil priestor?
Keďže ozaj veľmi rád čítam, do knižnice sa vrátim. Budem si naďalej požičiavať knihy a čakať, kedy sa niekto zobudí a knihám na oddelení beletrie poskytne toľko priestoru, že sa chúďatá nebudú nachádzať v poličke v dvoch radoch za sebou a čitateľ si nebude musieť kľaknúť pri prezeraní kníh v spodných poličkách.
Autor: Vladimír Majerník
