DOLNÝ KUBÍN. Peter Kokoška robil kulturistiku 16 rokov. Z toho kolotoča len tak nevypadne. Teší sa, keď si do hľadiska sadne ako divák a bude sa len tak pozerať.
Nesprávne rozhodnutie
Peter Kokoška sa rozhodol ukončiť kariéru už na majstrovstvách sveta v Maroku 2013. Keby tak urobil na africkom kontinente, bola by to prekrásna rozlúčka. V kategórii do 80 kg skončil najvyššie zo všetkých európskych kulturistov. „Zhodnotil som, že je správny čas venovať sa práci a deťom,“ povedal. S reprezentačným trénerom Ľubomírom Hečkom sa však nakoniec dohodli, že ten správny koniec bude na majstrovstvách Európy 2014 v Španielsku. Do dejiska cestoval Dolnokubínčan s medailovými ambíciami, no súťaž skončila pre neho veľkým sklamaním. Skončil až sedemnásty.
„Nenačasoval som dobre formu. Prišla mi deň predtým. Bola to moja chyba, ktorá sa nemala stať.“ Takú rozlúčku so súťažnou scénou si nepredstavovala ani rodina Petra Kokošku. „Hovoria mi, nech to ešte potiahnem a rozlúčim sa lepším výsledkom. Viem, že by som na to mal, ale už je koniec. Chcem žiť pokojnejší život.“
Začínal ako pomocník pri fotení
Oravský športovec začal s kulturistikou veľmi neskoro. Mal 21 rokov, keď sa zúčastnil prvej súťaže. Ostatní jeho súčasní konkurenti už dávno chodili po juniorských súťažiach. S činkami sa dostal do kontaktu Peter Kokoška na vojne a neskôr v posilňovni u vzpieračov Janíčkovcov. Po návrate z vojenčiny nenašiel na Orave prácu a tak odišiel do Čiech. „Dvanásť hodín som robil so zbíjačkou, ale vždy po šichte ma to ťahalo ešte cvičiť.“
A práve posilňovňa vynikajúceho fotografa Jozefa Tata sa stala kľúčovou v kariére Dolnokubínčana. Práve tam sa chodili fotiť veľké osobnosti kulturistiky a fitnesu. „S majiteľom sme si vybudovali dobrý vzťah a on ma vždy volal ako pomocníka. Pripravoval som kulisy.“ Zo známych mien tam boli Zora Czoborová, Richard Čada, Pavol Jablonický a Jaroslav Horváth, ktorý bol veľkým vzorom Petra Kokošku. „Keď som ho videl naživo, stal sa pre mňa veľkou motiváciou. Odvtedy som chcel aj ja súťažiť.“
Dlhé roky robil atletiku
Nádejný kulturista inklinoval až do devätnástky k atletike. Robil hod diskom, kladivom a skákal žŕdku. Jeho trénerom bol Barnabáš Üvegeš, ktorý zasvätil kráľovnej športu celý život. Na Orave patril medzi najuznávanejších metodikov a trénerov. V máji tohto roku nás navždy opustil. „Naučil ma ctižiadosti a poriadnemu tréningu, bez ktorého to človek nikam nedotiahne. Bol prísny, ale malo to význam. Sľúbil som mu, že keď skončím s kulturistkou tak sa vrátim ako veterán k atletike.“
Peter Kokoška pochopil až na majstrovstvách Slovenska juniorov, že vzhľadom na jeho výšku to v atletike nemôže dotiahnuť ďaleko. Pohybovať sa iba na slovenských podujatiach sa mu zdalo málo. „Mal som len tie najvyššie ciele a keďže v atletike sa mi ich nepodarilo dosiahnuť, musel som skončiť.“
Vrcholný rok 2010
Prvou veľkou súťažou, ktorá nakopla kariéru nádejného kulturistu, bol Tatranský pohár v roku 1998. Zvíťazil v kategórii do 80 kg. Najlepšie na Oravčana len čakalo. V roku 2001, 2002 a 2003 skompletizoval víťazný majstrovský hetrik na Slovensku. To sa podarí iba málo športovcom. Na prvých majstrovstvách sveta sa predstavil v roku 2006, kedy sa Peter Kokoška vrátil na súťažnú scénu po takmer dvojročnom zranení. „Bol to môj splnený cieľ.“
Vrcholný moment športovej dráhy prišiel v roku 2010. Oravský kulturista ako tridsaťpäťročný vyhral majstrovstvá Európy v Holandsku, majstrovstvá Slovenska a Mozolani Classic. „Úspechy boli náplasťou na moje osobné problémy.“
Dolnokubínčan reprezentoval Slovensko na vrcholových podujatiach 11 rokov. Kulturistiku robil 16 rokov. „Vzhľadom na moju genetiku som si naplnil 95 percent cieľov.“ Peter Kokoška mal celý život problém s cvičením rúk a ramien. Naopak nemal problém s nohami, prsiami a chrbtom, s čím veľa ľudí bojuje.
Z kolotoča kulturistiky majster Európy len tak nevypadne. „Chcem naďalej cvičiť, pripravovať pretekárov a chodiť po podujatiach. Teším sa, že si sadnem do hľadiska a len tak sa budem pozerať.“
