ZÁKAMENNÉ. Listiny, ktoré vydržali storočia, zaujali pracovníkov štátneho archívu v Dolnom Kubíne.
Poklad v drevenej škatuli
„Potreboval som doklady na pojednávanie po otcovi a mame,“ hovorí Marek Beňuš. „Spomenul som si, že ako malý chlapec som vídaval u strýka drevenú škatuľu s nejakými starými papiermi.“
Našiel ju a keď ju otvoril, ostal prekvapený. Nachádzalo sa v nej viac ako sto listín, potvrdení, dokumentov. Najstaršia pochádzala z roku 1657. Začal ich čítať, ale nedarilo sa mu. Preto požiadal o pomoc pobočku Štátneho archívu v Dolnom Kubíne. Pracovníčky archívu zaujalo 42 dokumentov a odporučili ich kúpu. O cene rozhodne akvizičná komisia, ktorá môže ponúknuť maximálne 23 eur za kus.
„Ak získame nejaké peniaze, použijeme ich na opravu pomníkov pradedka, dedka a babky.“
Zaujímavá história
Listiny sú písané v latinskom, nemeckom alebo slovenskom jazyku. Marek Beňuš dostal ich preklad. Vo viacerých z nich sa spomína jeho priezvisko a je pravdepodobné, že si ich jeho predkovia odovzdávali z pokolenia na pokolenie.
Najstarší zápis pochádza z 29. októbra 1657. Jurek Kočenda predal Mikulášovi Beňušíkovi z Krušetnice štvrtinu Šoltýskeho gruntu aj s domom za 19 toliarov. Nehnuteľnosť mala veľkosť pol šnúry od cesty k rieke v Zákamennom, zem je skalnatá a grapovitá.
Viacero dokumentov sa týka sporov medzi obcami o pasienky. Jeden z nich má dátum 22. január 1695. Poddaní Zákamenného, Babína, Brezy a Krušetnice sa sťažovali na richtára Novote Michala Jurčáka, ktorý chcel ich pasienky vziať, užívať a na nich budovať novú dedinu Novoť. Uvedené dediny platili Oravskému panstvu 100 toliarov za užívanie pasienkov. Zástupcovia dedín nechceli platiť, lebo na prenajatom poli sa obilie neurodilo, pretože pozemky sú neúrodné, plané, medzi horami. Pre daždivé počasie sa v tej pustine zrno neurodilo.
Tento dokument pochádza z roku 1742.
Chceme vlastnú farnosť
Z listín vyplýva, že v roku 1746 nemalo Zákamenné, Lomná, Krušetnica, Novoť a Erdútka svoju farnosť ani farára. Navštevovali kostol v Lokci, ale cesta bola životu nebezpečná pre povodne a nespôsobilosť. Keď prišiel farár z Lokce, museli mu na každý deň platiť obed, jeden toliar a pre kone dávať tri štvrtiny merice ovsa. Preto žiadali vlastnú farnosť aj farára. Oravský župan, gróf Juraj Erdody súhlasil a žiadosť poslal na vybavenie Ostrihomskej kapitule.
V dokumentoch sa niekoľkokrát spomínajú zamrznuté roky, počas ktorých ostali viaceré pozemky neobrábané. Neskôr kvôli nim viedli spory majitelia s užívateľmi o čom svedčia ďalšie listiny.
V zázname o dlžobe zo 14. apríla 1782 sme sa dozvedeli, že Vavrek Tisoň z Mútneho si od Jozefa Beňuša zo Zákamenného požičal 20 toliarov a založil jedno políčko pri potôčiku. V inom prípade si Jozef Chromek požičal od Jozefa Beňuša 13 zlatých, ale dlh nestihol splatiť, preto stanovili nový termín.
Dedil sa majetok aj dlhy
V dohode zo 16. februára 1826 o opatrovaní siroty Michala Beňuša je napísané, že sa o neho starali bratia jeho otca. Užívali jeho pole, za čo museli platiť štyri zlaté do sirotskej pokladnice pre sirotu Michala. Museli povyplácať aj dlhy po nebohom Matejovi vo výške 78 zlatých.
Zaujímavé sú testamenty. Jeden z nich napísal Jakub Beňuš 16. januára 1836. Vlastnil grunt v Kolenovej rali, dom s izbou, pitvorom a komorou, maštaľ, humno, komoru, vola, kravu, koňa, teľa, 20 meríc siatia, mericu ľanovca, väčšiu a menšiu truhlicu, tri štoky, voz, pluh, dve brány, dve reťaze, kotlík, panvicu, oberučný nôž. Ľudia mu dlhovali 68 zlatých.
Marek Beňuš sa v novších záznamoch dočítal, že jeho dedko Jozef Beňuš, ktorý bojoval v dvoch svetových vojnách, žiadal v roku 1952 od obce päť kubíkov dreva na strechu. „Na spodku žiadosti niekto ceruzou dopísal, že nedoporučuje schváliť. Aj taký bol socializmus.“
Z historických zápisov vyplýva, že aj pred tristo rokmi peniaze a majetok znamenali veľa. Už vtedy si ich ľudia chránili rôznymi písomnými zmluvami či dohodami. Časť z nich našiel Marek Beňuš, ktorý chce kópie poskytnúť obecnému úradu. „Nech ľudia vedia, že Oravci nemali ľahký život.“
