ZÁZRIVÁ. Pred dvestomiliónmi rokov sa nad Európou rozlieval oceán Tethys. Zanikol po zrážke Euroázie a Africkej dosky. Pred 60 miliónmi rokov sa more vrátilo, preto by ste na Orave márne hľadali kosti dinosaurov.
Skameneliny morských živočíchov z obdobia paleogénu však ojedinelé nie sú. Nájdete ich aj v okolí Zázrivej. Stretáva sa tam viacero geologických celkov, ktoré lákajú odborníkov. Patria medzi nich aj študenti.
Prieskumná štôlňa
Sila prírody je neuveriteľná. Milióny rokov trvalo, pokiaľ sa dno oceánu dostalo až do výšky Himalájí, Álp a Karpát.
„Počas tohto procesu vznikali súvrstvia a v Zázrivej ich je niekoľko veľmi zaujímavých,“ hovorí Jozef Hok z katedry geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, ktorý na dolnú Oravu chodí pravidelne so študentmi. „Ich vek sa pohybuje približne od 230 do 40 miliónov rokov.“ Keď prejdete z kopca Hrčova Kečka do doliny Sokol, nájdete raj geológov. Nachádza sa tam až šesť súvrství, každé iného typu.
Jozef Hok podáva študentom kus horniny.
Zaujímavé miesto je aj medzi Zázrivou a Párnicou pri riečke Zázrivka. „V hlbokomorskom prostredí vznikali vrstvy bridlíc bohatých na mangán. Nachádzajú sa medzi Sokolom a Čremošom. V päťdesiatych rokoch tam otvorili prieskumnú štôlňu. Ťažili v nej mangánovú horninu, aby zistili, či sa dá spracovať.“ Nevhodné zloženie nakoniec zabránilo otvoreniu bane.
Unikátne miesto
Neďaleko odtiaľ sa hneď vedľa hlavnej cesty nachádza travertínová kopa. Spoznáte ju podľa vody tečúcej po bielej skale s červeným nádychom a chudobnou flórou. „Je to sladkovodná forma vápenca,“ hovorí Hok. „Rastlín je málo preto, lebo voda je bohatá na minerály a ich veľké množstvo im nevyhovuje.“ Dá sa však veľmi dobre využiť. Podobný, ale starší vápenec sa nachádza v Bešeňovej a Podhájskej. Vďaka tomu sú tam známe termálne kúpaliská.
Atraktivitu lokality pod Rozsutcom zvyšuje Zázrivská sigmoida. Západné Karpaty sú rozdelené úzkym pásom na vonkajšie a vnútorné. Oddeľuje ich zvláštna megaštruktúra bradlového pásma, ktorá je unikátna v celosvetovom meradle. Radí sa tam napríklad Kozinská, ale najzaujímavejšia je práve spomínaná sigmoida. „Je to tektonická komplikácia, zlom, ktorý posúva dve časti od seba na približne päť kilometrov. Unikátne miesto, kvôli ktorému tu chodíme.“
Biele usadeniny na prameni vajcovky v Pucove dokazujú, že obsahuje zvýšené množstvo minerálov.
Zosuvy pôdy
Mnohí ľudia netušia, čo geológovia robia. Výsledkom ich práce je, okrem iného, geologická mapa. „Bez nej sa nedajú robiť vážne rozhodnutia pri líniových stavbách ako sú priehrady či diaľnice. Ak chcete nájsť výdatný zdroj vody, poraďte sa s nami,“ hovorí Hok.“
Stavbári by mali veľmi dobre poznať podložie, na ktorom chcú stavať. Ignorovanie upozornení geológov sa naplno prejavilo pri zosuvoch pôdy v Nižnej Myšli. „Pieskovce sú schopné prijímať vodu, bridlice nie. Keď sa pieskovce napijú, tak sa môžu po bridlici zošmyknúť, čo je prípad Myšle. Upozorňovali sme na to, ale ľudia sú nepoučiteľní.“
Jozef Hok sa stretol s kolegami aj pri zosuve v kameňolome v Kraľovanoch Rieke. Na tom mieste sa vápence a dolomity priamo stýkajú s granitmi a žulami. Miesto označil za časovanú bombu. „Nemôžeme sa správať ako tri čínske opice, ktoré si zakrývajú oči, uši a ústa. Na druhý deň po búrke som videl, že zem sa za 24 hodín pohla o jeden centimeter. To je obrovský pohyb. Keď pohyb dosiahne kritickú medzu, nastane katastrofa.“
