Nedeľa, 18. apríl, 2021 | Meniny má ValérKrížovkyKrížovky

Chyby z minulosti strašia v súčasnosti

Majú toho dosť. Majiteľom domov stojacich okolo potoka Bryndziar dochádza trpezlivosť. Chcú riešenie alebo náhradu škôd.

Keď ľudia stavali, nevedeli, že malý potok bude robiť také veľké problémy.Keď ľudia stavali, nevedeli, že malý potok bude robiť také veľké problémy. (Zdroj: ARCHÍV MK)

ORAVSKÁ POLHORA. Ľudia bývajúci neďaleko niekdajšieho poľnohospodárskeho družstva sa roky snažia vyriešiť problémy s neustále sa vylievajúcim tokom, ktorý ani nemá tiecť tadiaľ, kadiaľ vedie. Niekoľkýkrát sa obrátili na obecné zastupiteľstvo aj správcu potoka, Slovenský vodohospodársky podnik.

Ak sa konečne nenájde riešenie, budú žiadať náhradu škody spôsobenú vylievaním sa Bryndziara.

Strach z dažďa

Marcela Košútová žije s rodinou v rodinnom dome neďaleko potoka Bryndziar desať rokov. Spočiatku ani nevedeli, že v susedstve nejaký potok tečie. Problémy sa začali pred šiestimi rokmi a sú z roka na rok horšie. So zmenou klímy totiž prichádzajú silné horúčavy, ktoré sú sprevádzané prudkými a nárazovými lejakmi. Práve tie môžu za čoraz častejšie vylievanie Bryndziara, ktorý zatápa okolité domy. „Je to strašné, keď prší, sedíme v oknách a pozeráme, odkiaľ sa k nám dovalí voda,“ hovorí Marcela Košútová.

xdgd

Voda z potoka pred dvomi rokmi vytopila pivnice, zadné stavy aj maštale. FOTO: AUTOR

Ich dom je postavený nižšie ako ostatné. Z okolitých dvorov sa preto všetka voda z potoka vlieva do ich dvora a pivníc. „Vtedy nezostáva nič iné len zalarmovať bagristov, vybagrovať, čo sa dá, alebo niečo naviezť, aby sme odrazili vodu. Pri nedávnych povodniach nám pomáhalo osem chlapov. Čerpadlá máme stále v pohotovosti. Šesť rokov sa to snažíme riešiť a stále sa nič nezmenilo. Už nám asi zostáva stále sa báť, čo zase počasie prinesie.“

Podobné, ak nie ešte väčšie starosti, má aj rodina Márie Ďubašákovej, ktorej dom stojí hneď vedľa potoka. „Bývame tu desať rokov a žije sa nám ťažko,“ hovorí pani Mária. „Takmer pri každom daždi musíme sledovať hladinu potoka, ktorý je vytvorený umelo a nemá tu čo robiť. Zaberá nám časť pozemku, ktorý nemôžeme užívať, no daň z neho musíme platiť. Žiadali sme vrátenie toku do pôvodného koryta, nepochodili sme, zlyhala aj regulácia. Spôsobuje škody, ohrozuje obyvateľov aj ich majetky.“

Vzťahy sú čoraz horšie

Ľudia už ďalej odmietajú čakať. Naposledy ich zatopilo v polovici mája. Po ostatnej povodni napísali sťažnosti. Adresovali ich správcovi toku aj obecným poslancom. Ak nezačnú kompetentní konať, chcú si nárokovať náhradu škody, ktorú voda z potoka spôsobí na ich pozemkoch a rodinných domoch.

fghfxh

Tadiaľto za normálnych okolností jazdia autá. FOTO: ARCHÍV MK

„Keďže koryto je veľmi malé a nevyhovuje dnešným nárazovým zlievkam, žiadame, aby vodné toky začali riešiť tento problém. Dúfame, že zodpovední za potok si uvedomia vážnosť situácie a vybavia našu požiadavku čím skôr,“ píše skupina poškodených obyvateľov v liste pre vodohospodársky podnik. V druhom, pre poslancov, dodávajú: „Uvedomte si, že sa nedá čakať s obavami pri každom vytrvalom daždi a rozmýšľať, čo sa zase udeje. Už aj susedské vzťahy sú neúnosné a nezvládnuteľné.“

Kto je na ťahu?

Po májových povodniach dal správca urobiť projekt na prestavbu problematického úseku toku. Obec mala zabezpečiť majetkovo-právne usporiadanie pozemkov a prípravu geometrického plánu. „Uskutočnilo sa už aj rokovanie s vlastníkmi pozemkov, pričom jeden z občanov, po pozemku ktorého tok preteká, vyhlásil, že súhlas na opevnenie toku nedá,“ hovorí Ľubomír Krno. „Na základe toho geometrický plán starosta zatiaľ neobjednal. Urobí tak, až keď budú súhlasiť všetci dotknutí občania. Takže momentálne nie je na ťahu Slovenský vodohospodársky podnik.“

Starosta Peter Horváth je z celej situácie zúfalý. Obec sa problémom zaoberá už niekoľko rokov. „Nepohlo sa to nikam, ľudia chcú, aby ho riešila obec, ale ako, keď potok nie je náš?“ Problémom s de facto neexistujúcim potokom tak zrejme ani zďaleka nie je koniec.

Z minulosti

Potok Bryndziar tiekol pred štyridsiatimi rokmi inou trasou, ponad budovy dnes už neexistujúceho družstva. V roku 1976 družstvo tok preložilo na súčasnú trasu popri ceste. „Na vlastné náklady, ale bez súhlasu vtedajšieho správcu toku, Štátnej melio-račnej správy,“ povedal Ľubomír Krno, hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku. „V rámci prekládky však urobili len výkopové zemné práce bez potrebného brehového opevnenia. Časť starého koryta bola zasypaná a dodatočne zastavaná rodinnými domami. Nové koryto pretínalo poľnohospodárske pozemky, kde nebola zástavba.“

Podľa súčasného správcu došlo k ďalšej chybe o pár rokov neskôr, keď stavebný úrad začal vydávať stavebné povolenia na výstavbu v tejto lokalite. A v nedávnej minulosti situáciu ešte zhoršil jeden z tamojších obyvateľov, ktorý nad potokom postavil betónový múr. „Do dna umiestnil rúru s priemerom 60 centimetrov, no na to, aby mohla byť voda bezpečne odvedená pri storočnom prietoku, je však potrebný otvor dvakrát 1,5 metra,“ hovorí Krno.

Slovenský vodohospodársky podnik upozornil na čiernu stavbu príslušné orgány, proti stavebníkovi stále prebieha priestupkové konanie.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Happy Hour vymysleli námorníci, dnes poteší aj vaše auto
  2. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  3. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  4. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  5. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  6. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  7. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME
  8. Festival pre dušu prináša návod, ako si zachovať duševnú pohodu
  9. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  10. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť!
  1. Zase pozeráte do obrazovky? Radí fyzioterapeut aj očný lekár
  2. Happy Hour vymysleli námorníci, dnes poteší aj vaše auto
  3. Podcasty zdravotnej poisťovne Union sú najpočúvanejšie
  4. AURES Holdings sa vydáva na západ
  5. Výčínanie počasia spôsobuje najviac škôd v júni
  6. Dodávame len preverené riešenia, hovorí šéf ABRA Software
  7. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  8. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  9. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  10. Reverzné inžinierstvo na FVT
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 51 996
  2. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 19 789
  3. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 18 495
  4. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 9 541
  5. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 9 197
  6. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 8 734
  7. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť! 7 920
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 880
  9. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 7 747
  10. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 6 542
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Urobiť dvesto vlajok svetových štátov mu trvalo štyri roky.

Milan Michalčík má ojedinelé ochorenie, ktoré má za následok úbytok bielych krviniek a stratu funkčnosti kostnej drene, čaká na jej darcu. Vo voľnom čase tvorí obrázky z krepového papiera. Za sebou má dvesto vlajok svetových štátov, teraz robí erby obcí na Slovensku.

15 h
Nové zábradlie popri Jasenovskom potoku.

Drevené zábradlie na chodníku ku rodnému domu Martina Kukučína skončí v peci.

17. apr
Takto to vyzeralo na Medzihradnom.

Likvidácia biologicky rozložiteľného odpadu spaľovaním je zakázaná.

17. apr
Polícia bude naďalej dohliadať na dodržiavanie protiepidemických opatrení.

Dostaneme sa do obchodov, kostolov, múzeí, knižníc ale aj na športoviská či do zoologickej záhrady.

16. apr

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Martin Spano, rodák z Čaky.

16. apr

Martinčanka úprimne o tom, aké tienisté stránky prináša život s peknou tvárou.

11 h

Svadbu mladomanželov z Turca sprevádzali aj lavíny.

15. apr

Horčica sa stala pevnou súčasťou slovenskej kuchyne. Každý národ má tu svoju, Francúzi dijonskú, Nemci svoju žltú a Slováci majú liptovskomikulášsku.

15. apr

Už ste čítali?