ORAVSKÁ POLHORA. Ľudia bývajúci neďaleko niekdajšieho poľnohospodárskeho družstva sa roky snažia vyriešiť problémy s neustále sa vylievajúcim tokom, ktorý ani nemá tiecť tadiaľ, kadiaľ vedie. Niekoľkýkrát sa obrátili na obecné zastupiteľstvo aj správcu potoka, Slovenský vodohospodársky podnik.
Ak sa konečne nenájde riešenie, budú žiadať náhradu škody spôsobenú vylievaním sa Bryndziara.
Strach z dažďa
Marcela Košútová žije s rodinou v rodinnom dome neďaleko potoka Bryndziar desať rokov. Spočiatku ani nevedeli, že v susedstve nejaký potok tečie. Problémy sa začali pred šiestimi rokmi a sú z roka na rok horšie. So zmenou klímy totiž prichádzajú silné horúčavy, ktoré sú sprevádzané prudkými a nárazovými lejakmi. Práve tie môžu za čoraz častejšie vylievanie Bryndziara, ktorý zatápa okolité domy. „Je to strašné, keď prší, sedíme v oknách a pozeráme, odkiaľ sa k nám dovalí voda,“ hovorí Marcela Košútová.
Voda z potoka pred dvomi rokmi vytopila pivnice, zadné stavy aj maštale. FOTO: AUTOR
Ich dom je postavený nižšie ako ostatné. Z okolitých dvorov sa preto všetka voda z potoka vlieva do ich dvora a pivníc. „Vtedy nezostáva nič iné len zalarmovať bagristov, vybagrovať, čo sa dá, alebo niečo naviezť, aby sme odrazili vodu. Pri nedávnych povodniach nám pomáhalo osem chlapov. Čerpadlá máme stále v pohotovosti. Šesť rokov sa to snažíme riešiť a stále sa nič nezmenilo. Už nám asi zostáva stále sa báť, čo zase počasie prinesie.“
Podobné, ak nie ešte väčšie starosti, má aj rodina Márie Ďubašákovej, ktorej dom stojí hneď vedľa potoka. „Bývame tu desať rokov a žije sa nám ťažko,“ hovorí pani Mária. „Takmer pri každom daždi musíme sledovať hladinu potoka, ktorý je vytvorený umelo a nemá tu čo robiť. Zaberá nám časť pozemku, ktorý nemôžeme užívať, no daň z neho musíme platiť. Žiadali sme vrátenie toku do pôvodného koryta, nepochodili sme, zlyhala aj regulácia. Spôsobuje škody, ohrozuje obyvateľov aj ich majetky.“
Vzťahy sú čoraz horšie
Ľudia už ďalej odmietajú čakať. Naposledy ich zatopilo v polovici mája. Po ostatnej povodni napísali sťažnosti. Adresovali ich správcovi toku aj obecným poslancom. Ak nezačnú kompetentní konať, chcú si nárokovať náhradu škody, ktorú voda z potoka spôsobí na ich pozemkoch a rodinných domoch.
Tadiaľto za normálnych okolností jazdia autá. FOTO: ARCHÍV MK
„Keďže koryto je veľmi malé a nevyhovuje dnešným nárazovým zlievkam, žiadame, aby vodné toky začali riešiť tento problém. Dúfame, že zodpovední za potok si uvedomia vážnosť situácie a vybavia našu požiadavku čím skôr,“ píše skupina poškodených obyvateľov v liste pre vodohospodársky podnik. V druhom, pre poslancov, dodávajú: „Uvedomte si, že sa nedá čakať s obavami pri každom vytrvalom daždi a rozmýšľať, čo sa zase udeje. Už aj susedské vzťahy sú neúnosné a nezvládnuteľné.“
Kto je na ťahu?
Po májových povodniach dal správca urobiť projekt na prestavbu problematického úseku toku. Obec mala zabezpečiť majetkovo-právne usporiadanie pozemkov a prípravu geometrického plánu. „Uskutočnilo sa už aj rokovanie s vlastníkmi pozemkov, pričom jeden z občanov, po pozemku ktorého tok preteká, vyhlásil, že súhlas na opevnenie toku nedá,“ hovorí Ľubomír Krno. „Na základe toho geometrický plán starosta zatiaľ neobjednal. Urobí tak, až keď budú súhlasiť všetci dotknutí občania. Takže momentálne nie je na ťahu Slovenský vodohospodársky podnik.“
Starosta Peter Horváth je z celej situácie zúfalý. Obec sa problémom zaoberá už niekoľko rokov. „Nepohlo sa to nikam, ľudia chcú, aby ho riešila obec, ale ako, keď potok nie je náš?“ Problémom s de facto neexistujúcim potokom tak zrejme ani zďaleka nie je koniec.
Z minulosti
Potok Bryndziar tiekol pred štyridsiatimi rokmi inou trasou, ponad budovy dnes už neexistujúceho družstva. V roku 1976 družstvo tok preložilo na súčasnú trasu popri ceste. „Na vlastné náklady, ale bez súhlasu vtedajšieho správcu toku, Štátnej melio-račnej správy,“ povedal Ľubomír Krno, hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku. „V rámci prekládky však urobili len výkopové zemné práce bez potrebného brehového opevnenia. Časť starého koryta bola zasypaná a dodatočne zastavaná rodinnými domami. Nové koryto pretínalo poľnohospodárske pozemky, kde nebola zástavba.“
Podľa súčasného správcu došlo k ďalšej chybe o pár rokov neskôr, keď stavebný úrad začal vydávať stavebné povolenia na výstavbu v tejto lokalite. A v nedávnej minulosti situáciu ešte zhoršil jeden z tamojších obyvateľov, ktorý nad potokom postavil betónový múr. „Do dna umiestnil rúru s priemerom 60 centimetrov, no na to, aby mohla byť voda bezpečne odvedená pri storočnom prietoku, je však potrebný otvor dvakrát 1,5 metra,“ hovorí Krno.
Slovenský vodohospodársky podnik upozornil na čiernu stavbu príslušné orgány, proti stavebníkovi stále prebieha priestupkové konanie.
