TVRDOŠÍN. Nie všetko oblečenie či plachty, ktoré už iba zavadzajú v skrini, musia skončiť v peci alebo na skládke. Nezisková organizácia Pomocný anjel začala pred niekoľkými rokmi ponúkať aj oravským obciam a mestám možnosť zaobstarať si špeciálny kontajner na nepotrebné šatstvo. Dnes sú už takmer na celej Orave. A o nepotrebné oblečenie nie je núdza.
Ľudia si zvykli
V Zábiedove, ktoré nemá ani deväťsto obyvateľov, ľudia vlani odložili do kontajnera 1,3 tony šatstva. Ďalších 1,6 tony vyzbierala obec na dvoch mimoriadnych akciách, ktoré každoročne organizuje v spolupráci s českým občianskym združením.
„Vyzbieraný materiál slúži na pomoc ľuďom v núdzi, nevyužiteľná časť ide na priemyselné spracovanie,“ hovorí starosta Ján Banovčan. „Verím, že našimi obyvateľmi odovzdané odevy a textil našli adresátov, ktorým pomohli. Ľudia sa takto jednoduchšie lúčia so zachovalými odevmi, ktoré už síce nepotrebujú, ale majú zábrany ich len tak vyhodiť. A obciam sa vďaka týmto zberom znižujú náklady na odvoz odpadu a jeho uloženie na skládku.“
Spokojný so zbernými nádobami na šatstvo je aj starosta Habovky. „Veľmi dobre to u nás funguje, kontajner sa rýchlo naplní,“ hovorí Ján Taraj. „Keď sa taška už dnu nevmestí, voláme prevádzkovateľovi.“
Charitatívna pomoc
Podľa zmlúv s obcami chodia dobrovoľníci z neziskovej organizácie vyprázdňovať kontajnery raz za dva týždne. Ak treba, na požiadanie prídu kedykoľvek. „Kontaktovať na mailovú adresu uvedenú na každej nádobe nás môžu nielen starostovia, ale ktokoľvek, kto zistí, že svoj balík už nemá kam vložiť,“ hovorí riaditeľka Pomocného anjela Slavomíra Ploransky.
Obsah kontajnerov končí v skladoch v Podbieli. Odtiaľ putujú veci tým, ktorí ich potrebujú. Zoznam organizácií je dlhý. Okrem detských domovov sú na ňom nemocnice, centrá a zariadenia sociálnych služieb či rôzne liečebne. V niektorých mestách sú nádoby na odev a textil dvojaké, jedny prevádzkuje Pomocný anjel, druhé poľská spoločnosť. Na zahraničných ľudia kontakty nenájdu.
Nielen šatstvo
Do kontajnera by malo ísť len čisté oblečenie a textílie zabalené v taške alebo vo vreci. Upozorňuje na to aj lístok na každej nádobe. „Nemali by byť mokré, veľmi znečistené a zapáchajúce, mohli by sa od nich znehodnotiť ostatné veci,“ hovorí Ploransky.
Neraz si však ľudia nápisy buď neprečítajú, alebo im je jedno, čo v kontajneri je. Pri jeho vyprázdňovaní tak dobrovoľníci z organizácie neraz nájdu aj sklo či maliarske farby. Občas sa však stretnú aj s príjemnými a kurióznymi situáciami. „V kontajneri už boli aj kľúče od domu či hračka, na ktorej deti lipli a jej rodičia ju tam hodili omylom,“ hovorí riaditeľka. „Alebo manžel po čase s hrôzou zistil, že mu manželka odniesla do nádoby jeho kabát aj s odloženými peniazmi. V takýchto prípadoch nás stačí kontaktovať. Kontajner prídeme otvoriť a majitelia si nechcene vyhodené veci môžu zobrať naspäť.“
Organizácia upozorňuje, aby ľudia do nádob nedávali hračky a obuv. Spočiatku zbierali aj tie, po skúsenostiach ich však zo zoznamu vyradili. Topánky boli totiž často príliš opotrebované a nenositeľné, hračky nepoužiteľné. „Zbierame ich však v spolupráci s charitatívnymi organizáciami, kde ľudia odovzdávajú len zachovalé veci, ktoré môžeme ďalej darovať.“
