TVRDOŠÍN. Pred piatimi rokmi školský zákon zaviedol dva povinné cudzie jazyky na základných školách. V treťom ročníku sa deti začínali učiť angličtinu, v šiestom druhý jazyk určila škola. Riaditelia museli prijať nových jazykárov, pripraviť podmienky na vyučovanie. Od budúceho roka by sa mal systém, ktorý sa v školách konečne zabehol, opäť meniť.
Výhody aj nevýhody
V nižnianskej základnej škole sa tretiaci začínajú učiť angličtinu, od šiesteho ročníka majú povinný ruský jazyk. „Vybrali sme ruštinu, pretože je to slovanský jazyk a našim deťom najbližší,“ hovorí riaditeľ Ľubomír Ivan. „Prijali sme pedagogičku, ktorej rodným jazykom je ruština. Práve skončila bakalárske štúdium a pokračuje ďalej. Je trend, aby deti ovládali aspoň dva jazyky.“
Všetko má svoje výhody aj nevýhody. „Na jeden jazyk môžeme vyčleniť viac hodín, takže sa žiaci zvládnu lepšie. Ak však návrh ministerstva prejde, určite by sme radi ponechali aj ruštinu ako voliteľný predmet. Keď sme ho zavádzali, rodičia mali oň záujem. Verím však, že sú to zbytočné úvahy, a že na ministerstve sú aj múdri ľudia, ktorí nezrušia to, čo nedávno úspešne rozbehli.“
Druhý jazyk chcú
Rovnakú kombináciu ako v Nižnej, angličtinu a ruštinu, majú aj v mútňanskej základnej škole. Ruštinu taktiež zaviedli práve pre to, že je podobná slovenčine, a teda pre žiakov nie je až také náročné učiť sa dva jazyky. Tamojšia riaditeľka s rušením druhého jazyka nesúhlasí. „Rodičia to prijali, aj deti si zvykli,“ hovorí Jana Murínová. „Prečo tlačia povinne angličtinu? Veď ak už má zostať jeden jazyk, nech majú školy možnosť výberu.“
Škola pred piatimi rokmi prijala staršiu učiteľku ruštiny, ďalšie učiteľky z prvého stupňa absolvovali špeciálnu kvalifikáciu, aby mohli vyučovať ruštinu deti na prvom stupni. „Podľa návrhu by mali byť na gymnáziách dva jazyky. Ako sa deti zo základných škôl dostanú k tomu druhému? Je to divné, vraciame sa späť. Aj technickú výchovu sme pred pár rokmi museli zrušiť, zanikli dielne, nahradili ich počítačové učebne. Zrazu sa to má vrátiť.“
Najskôr tak, potom naopak
Rezort školstva sa novelou školského zákona zaoberal niekoľko mesiacov. Prítomná pri rokovaniach bola aj Eva Kollárová, členka predmetovej komisie cudzích jazykov Štátneho pedagogického ústavu, ktorý je odborným poradným orgánom ministerstva.
Výsledný návrh ministra ju šokoval. „Na všetkých odborných pracovných stretnutiach sa hovorilo o zachovaní dvoch cudzích jazykov, uznesenie v tomto duchu bolo prijaté aj na celoslovenskej konferencii o cudzích jazykoch,“ hovorí. „Za bola hodnotiaca konferencia, rovnaký výsledok vyšiel z prieskumu názorov rodičov aj z verejnej diskusie. S takýmto záverom som sa ja spolu s ďalšími dvomi expertkami na cudzie jazyky lúčila aj s ministrom po pracovnom stretnutí. Za dvojjazyčnosť sú dokonca aj odborné komisie Európskej únie. Keď som napokon čítala posledný návrh ministerstva školstva, bola som zaskočená. Nechápem jeho obsah. Kto radí ministrovi?“
Eva Kollárová upozorňuje, že na navrhované zmeny doplatí v prvom rade žiak a rodičia. Návrh novely je totiž taký, že zo základných škôl vymizne jeden cudzí jazyk, na gymnáziách zostanú dva a na odborných bude zase len jeden. „Kto deti doučí druhý cudzí jazyk? Budú si platiť súkromného doučovateľa? Nie je to len pedagogická, ale aj sociálna otázka.“
Voliteľný predmet
Návrh ministerstva o zavedení povinnej angličtiny od tretieho ročníka a zrušení druhého cudzieho jazyka bude parlament schvaľovať v septembri. Ak prejde, platiť začne od školského roka, 2015/2016. Dovtedy platí súčasný stav.
„Školy by mali mať možnosť nechať si druhý cudzí jazyk ako voliteľný predmet," hovorí Kollárová. „Neviem síce, ktoré to urobia, a na úkor akých predmetov, ale chcela by som apelovať na riaditeľov oravských škôl. Aby mysleli na to, že toto je jediná cesta, ako sa dieťa dostane bezplatne k dvom cudzím jazykom, ako môže prísť lepšie pripravené nielen na strednú či vysokú školu, ale aj do života.“
Vyhodené milióny eur
Nezmyselnosť zmien nie je len v tom, že sa rezort chystá zrušiť niečo, čo len pred pár rokmi zaviedol, ale najmä v tom, koľko peňazí išlo do štúdia učiteľov jazykov. Pred piatimi rokmi začal projekt za milióny eur, ktorého cieľom bolo pripraviť pedagógov cudzích jazykov pre deti na prvom stupni.
Dvojročné štúdium absolvovalo 4000 angličtinárov, zhruba 800 nemčinárov, 100 ruštinárov, 20 taliančinárov, 10 španielčinárov a 40 francúzštinárov. Dostali dekrét, na základe ktorého sú kvalifikovanými učiteľmi rôznych cudzích jazykov. „Ak teraz zrušia možnosť výberu druhého cudzieho jazyka v treťom ročníku, vyjde nazmar obrovská námaha učiteľov aj peniaze Európskej únie,“ dodala Eva Kollárová.
