Novela zákona o odpadoch skomplikovala život prevádzkovateľom zariadení spoločného stravovania.
DOLNÝ KUBÍN. „Pôvodný systém likvidácie odpadu z kuchýň, reštaurácií a jedální fungoval dobre,“ hovorí Daniela Hrašková, vedúca oddelenia hygieny detí a mládeže Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Dolnom Kubíne. „Novela zákona pridala podnikateľom a organizáciám zbytočné starosti.“
Hygienici najprv vysvetľovali
Medzi biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad patria nespracované suroviny, neskonzumované pokrmy a potraviny rastlinného a živočíšneho pôvodu. Sú tu zaradené aj šupy z čistenia zeleniny a ovocia, kávové a čajové zvyšky, vaječné škrupiny, papierové vrecká a servítky znečistené potravinami.
Zmena zákona vstúpila do platnosti v januári 2013.
„Minulý rok sme sa zamerali na vysvetľovanie,“ hovorí Jozef Kereškéni, vedúci oddelenia hygieny výživy. „V tomto roku sme už udelili aj pokuty.“
Upozornil na zbytočnú komplikáciu. „Slovensko je jedna z mála krajín, ak nie jediná, ktorá zakázala týmto odpadom kŕmiť psy. Čo sa môže stať psovi, keď zje knedľu, kosť či ryžu? Človeka tým neohrozí.“
Nariadenie Európskeho parlamentu a rady, ktoré upravuje nakladanie s biologickým odpadom, pritom povoľuje jeho využitie na kŕmenie zvierat v zoologických záhradách, zvierat chovaných na kožušinu, psov z uznaných chovateľských staníc alebo psích svoriek, psov a mačiek v útulkoch, červov a lariev slúžiacich ako návnada pri rybolove. Nik nechápe, prečo Slovensko postupovala nad rámec nariadenia a vylúčilo naše psy a mačky.
Slovensko je iné
„Je to nezmysel,“ hnevá sa vedúca jednej zo školských jedální. „Môj syn prešiel pol Európy. Pracuje v hoteloch a reštauráciách, teraz je v Alpách. Tvrdí, že tamojší farmári stále berú kuchynský odpad pre svoje zvieratá.“
Donedávna dostávali školské jedálne od odberateľov za odpad peniaze, priemerne tri centy za liter. Teraz musia naopak platiť.
„Výška poplatku je rôzna podľa podmienok, ktoré dohodneme,“ hovorí Miroslav Marek, konateľ jednej z odberateľských firiem. „Zabezpečujeme kompletný servis, teda nielen odvoz a likvidáciu, ale aj nádoby na uskladnenie.“ Zvyšky z jedální vozí až do bioplynovej stanice v Horovciach pri Púchove, pretože má povinnú hygienizačnú jednotku. Podobných firiem je málo, preto náklady na dopravu výrazne ovplyvňujú cenu služby.
Sú aj fiktívne zmluvy
Riešením mohli byť drvičky, ktoré odpad podrvia a poputuje do kanalizácie. Proti tomu je však Oravská vodárenská spoločnosť.
„Oddelený pevný odpad niekto pridá podrvený do vody a my ho z nej v čističke opäť oddelíme,“ hovorí riaditeľ Milan Ďaďo. „Kde dáme odpad my? Je to zlé a nelogické riešenie.“ Preto povolenie na drvičky nedávajú.
Ďalšou možnosťou je zníženie frekvencie odvozu. Odpad by v tomto prípade musel byť skladovaný v chladničke.
„Nemáme peniaze na prevádzku,“ hovorí vedúca jedálne. „Kde by sme zobrali na osobitnú chladničku?“
V škole v Rabčiciach platia mesačne 15 eur. Približne 150 detí vyprodukuje denne okolo 10 litrov odpadu. „Odvážajú ho denne a nemáme s tým problém,“ hovorí vedúca jedálne Janka Slovíková.
Problém nemá ani majiteľka reštaurácie, ktorá nechce byť menovaná. Má uzavretú zmluvu s odberateľom. „Platíme 12 eur mesačne, ale zmluva je fiktívna. Odpad si stále berie kuchárka. Spokojný je odberateľ aj my.“
Pokuty zatrasú kuchyňami
„Ak producent odpadu má v poriadku všetky doklady, nemáme ako zistiť, či niekto klame,“ hovorí Jozef Kereškéni.
Poslanec Národnej rady Jozef Podmanický v televíznej relácii povedal, že zákon je zlý a treba ho zmeniť. S nutnosťou urobiť zmeny súhlasí aj Jozef Kereškéni. „Nie je problém dať pokuty, ale zdá sa nám to zbytočne vytvorený problém, ktorý sťažuje život všetkým prevádzkovateľom kuchýň a jedální.“
Hygienici môžu udeliť až 16-tisíceurovú pokutu. Zatiaľ ju nedali nikomu, ale aj oveľa nižšia pokuta dokáže poriadne zatriasť rozpočtom jedálne základnej či materskej školy, domova dôchodcov alebo domova sociálnych služieb.
