TRSTENÁ. „Nech sa zabavia aj tí, ktorým sa nechce športovať, alebo klasicky maľovať,“ povedala učiteľka Eva Ragalová. Na Základnú školu Rudolfa Dilonga prišiel Žilinčan Igor Kabzan, ktorý naučil deti, že farebné umelecké diela sa dajú vyrobiť aj inak, ako boli doteraz zvyknuté.
Farbený piesok
„Kresliť neviem, no umenie sa mi páči,“ povedal Igor Kabzan. „Možno práve preto mi pred pár rokmi napadlo, že nech kreslia tí, ktorí to vedia, a ja im k tomu dodám všetko, čo treba k maľovaniu s pieskom.“
Podľa lektora je netradičná výtvarná metóda veľmi jednoduchá. Za päť minút sa ju naučia aj malí škôlkari. On prinesie špeciálne doštičky s povrchom typickým pre samolepky. Dieťa si na ňu prekreslí obrázok z predlohy, vyryje ho do dreva malým nožíčkom a potom do zárezov nasype farebný piesok.
„Je to kryštalický vápenec, originál biely, podobný piesku, ktorý poznáme z pláží,“ hovorí. „Zafarbujem ho organickými farbivami, špeciálnou procedúrou. Piesok zostáva stále farebný, odfarbiť sa nedá ani acetónom. Výhodou je, že pieskom sa deti nezašpinia.“
Mini aj nadrozmerné
Pieskovou metódou sa dajú vyrábať jednoduché malé obrazy aj veľké skladané. „Skladané sú náročnejšie, na prípravu aj vytvorenie,“ hovorí lektor. „Obrázok treba zväčšiť, prefotiť, prekopírovať zväčšeninu na doštičky a hotové sa skladajú ako puzzle do kompletného obrazu.“
Deti si mohli vybrať zo širokej škály farebných pieskov.
Prebytočný piesok zostáva buď v škole, alebo si ho lektor berie so sebou. Ak ho má veľa, zvykne ho darovať špeciálnym školám. „Tamojšie detičky majú rôzne fyzické postihnutia. Hoci ho nevyužijú na maľovanie, aspoň sa potešia pri hre s ním.“
Jeseň a zima
Trstenskí žiaci maľovali štyri ročné obdobia. Odborník rozdelil obraz na 184 doštičiek veľkých 15 krát 19 centimetrov. Deti nová metóda nadchla. „Je to niečo nové, netradičné,“ hovorí učiteľka Eva Ragalová. „Žiaci môžu rozvíjať predstavivosť, tvorivosť i zručnosť. Je to kolektívna práca, takže sa navzájom učia tolerovať a spolupracovať. Nikoho sme nenútili, aby sa zapojil. Prišiel ten, koho to zaujímalo. Detí sa však pri pracovnom stole vystriedalo neúrekom.“
Starším žiakom išlo maľovanie od ruky. Niektoré dievčatá vymýšľali nové farebné odtiene. Mladší potrebovali pomoc učiteľov. Začiatky boli rozpačité a neisté pre všetkých, aj pre pedagógov. „Najskôr sme sa museli naučiť techniku a postup, nevedeli sme, čo máme robiť. Ale človek sa do toho rýchlo dostane,“ zasmiala sa učiteľka.
Obraz deti v piatok, kedy škola oslavovala medzinárodný deň detí, nestihli dokončiť. Urobili jeseň a zimu. „Aspoň sa môžu tešiť na hodiny výtvarnej výchovy, kde budeme v maľovaní pokračovať,“ povedala Ragalová.
Netradičný, takmer dva metre vysoký a 280 centimetrov široký umelecký výtvor bude zdobiť niektorú zo školských chodieb.
