ZUBEREC. Peter Paľa považoval triatlon za šport pre bláznov. Keď ho však vyskúšal, tiež mu podľahol. Okrem pretekania organizuje v súčasnosti aj Oravaman, jedno z najväčších športových podujatí na Orave.
Pocit v cieli je neopísateľný
„Triatlon je krásny šport, ale časovo veľmi náročný,“ hovorí Peter Paľa. „Aby človek zvládol tri disciplíny, je potrebné, aby sa poctivo pripravil.“ Pretekári musia po plávaní zvládnuť ešte jazdu na bicykli a beh, čo si vyžaduje dobrú pripravenosť. Vrcholoví triatlonisti trénujú prakticky toľko ako bežne pracujúci človek, teda 30 až 40 hodín tréningu za týždeň. Pre nešportovca sú to nepredstaviteľné čísla.
Peter Paľa takisto považoval triatlon za šport pre bláznov a vyhýbal sa mu. Keď ho však v roku 2010 vyskúšal na vlastnej koži, hneď mu podľahol. „Je to návykový šport. Keď človek preteká, je plný očakávaní a nadšenia. Po plávaní sa teší na bicykel, potom ho má už plné zuby a teší sa na beh. Na behu už človeku dochádzajú sily a teší sa do cieľa. Ten pocit v cieli je neopísateľný. Myslím, že mnohí triatlonisti mi dajú v tomto za pravdu.“
Hlava zmiešaných pocitov
Počas súťaženia na trati podávajú triatlonisti niekedy nadľudské výkony. Ich hlavami sa preháňajú zmiešané pocity. „Po viacročných skúsenostiach viem povedať, že je to mix adrenalínu, neistoty, pokory, rešpektu, túžby po dobrodružstve, snahy o čo najlepší výkon a poraziť čo najviac súperov. V prípade Oravamanu zrejme každý túži zvládnuť celé preteky v zdraví a s chuťou. Všetci sa zrejme najviac tešia na blízkych, ktorí ich budú čakať v cieli a na ten pocit, že už to majú za sebou.“
S následnou regeneráciou je to u každého borca individuálne. „Niektorí sú tak zničení, že po Oravamane nechcú počuť slovo triatlon minimálne najbližších sedem dní,“ hovorí Peter Paľa. „Lepší pretekári uprednostňujú aktívny oddych - nejaké ľahké vyjazdenie na bicykli, vyplávanie alebo ľahkú turistiku, aby unavené telá prinútili rozhýbať sa. Potom je aj regenerácia o niečo jednoduchšia.“
