NIŽNÁ. Dokopy sa dali pred piatimi rokmi. Od ich vzniku sa niekoľkokrát zmenilo obsadenie, majú za sebou vydanie druhého albumu a zaujali už aj milovníkov tvrdej metalovej hudby v japonskej Osake. O tom, ako sa im doteraz darilo, hovorí sólový gitarista Majo Gonda zo skupiny Anthology.
Pred tromi rokmi ste začali aktívne spolupracovať. Čo sa odvtedy u vás zmenilo?
- Zmien je veľa. Podarilo sa nám vydať druhý album, ktorý dostal mystický názov The Prophecy - Proroctvo. Z kapely odišiel basgitarista Ján Kičin, ktorého však veľmi dobre nahradil Marek Štech. Post speváčky sa menil ešte častejšie a dynamickejšie. Sme radi, že sme mohli privítať speváčku Ľubku Gavlasovú alias Raylyn Shavde. Momentálne je naše zloženie stabilizované. Som presvedčený, že nám zmeny prospeli.
Kedy vyšiel váš druhý album, aký mal úspech a ako ho hodnotíte?
- Pred pár týždňami, ide však zatiaľ len o promo CD, ktoré plánujeme rozposielať do vydavateľstiev. Pozoruhodné je, že sme album ledva vydali a vzápätí nás kontaktovali z Japonska. Nikoho sme pritom zatiaľ neoslovili, ani sa nikomu neponúkli. Netušíme, ako sa k nám dostali, ale bolo to veľmi milé prekvapenie. Zdá sa, že už teraz je The Prophecy úspešné dielo.
Koľko je na ňom piesní? Sú na ňom len vaše vlastné piesne alebo aj prespievané?
- Zatiaľ desať a v septembri plánujeme pridať ďalšiu skladbu. Ak všetko dobre dopadne, bude to v konečnom dôsledku veľkolepá vec, s ktorou zatiaľ v našich končinách nikto nevyšiel. Sú na ňom len naše skladby.
V čom je tento album lepší alebo iný ako ten prvý?
- Vo všetkom. Je inštrumentálne na oveľa vyššej úrovni. O produkciu sa starali Michal Jankuliak či Vladimír Povala. Fotky nám urobil Robo Hucko. Samotný zvuk vyriešil bývalý gitarista kapely Helloween Roland Grapow.
Robíte dosť tvrdý žáner. Ako vás a vašu tvorbu vnímajú Oravci a vaši kamaráti?
- Ako sa hovorí, doma nikto nie je prorokom. Kým v zahraničí začíname byť akceptovaní, doma to máme ťažšie. Nedá sa vyhovieť každému. Robíme však muziku, ktorá nás baví a to je podstatné.
Prečo ste sa rozhodli práve pre metal?
- Sme metalisti, a keď sa človeku tento žáner raz vryje pod kožu, už sa z toho nedá len tak vycúvať. Už nie sme pubertiaci, ktorí menia vkus podľa toho, čo je práve in, alebo podľa toho, na čo momentálne letia dievčatá.
Čo na vašu tvorbu hovoria vaši rodičia?
- Keby ich nebolo, dnes by sme neboli tam, kde sme. Naši rodičia nás maximálne podporujú. Ani oni nečakali, že nový album bude znieť tak dobre. (smiech)
Kde skúšate, keďže to zrejme musí byť poriadne odhlučnená miestnosť?
- Áno, metal je hlučná a testosterónová hudba, ktorá keď sa robí správne, musí človeka rozsekať na franforce. Vďaka nižnianskej samospráve však máme dostatočne kvalitnú skúšobňu.
Krátko po vydaní promo cédečka putovala zásielka s diskami do japonskej Osaky. FOTO: ARCHÍV ANTHOLOGY
Čo inšpiruje textárov pri písaní textov piesní?
Texty sú rôzne. Niekto má svoj fantasy svet, ktorý ho inšpiruje, iný napíše depresívnejšiu vec, pretože sa v danej chvíli práve tak cíti. Texty píše najmä Miro Grman a Ľubka. Priestor na prejavenie sa však má každý z kapely.
Chystáte určite nejaké vystúpenia. Kde to bude?
- V septembri by sme mali byť predskokanom na koncertoch bývalého speváka Iron Maiden Blaza Bayleho v Poľsku a na Slovensku. Chceli by sme ísť aj do Čiech, pomaly, ale isto tam rozbiehame spoluprácu. Chce to len poctivú prácu. Veríme v úspech, pretože veríme v to, čo robíme. A aj keby nám teraz nevyšlo všetko bombasticky a na sto percent, ideme ďalej, nevzdáme sa.
Členovia Anthology
Ľubica Gavlasová – spev
Majo Gonda – sólová gitara
Miro Grman – rytmická gitara
Marek Štech – basová gitara
Martin Solárik – klávesy
Peter Pleva – bicie
