TVRDOŠÍN. „Začína rybárska sezóna, len aby rybári na potokoch mali čo loviť, keď sa v nich tak dobre darí vydrám, ktorým kapitálne úlovky poriadne chutia,“ zhodli sa viacerí hornooravskí rybári.
Tvrdenie proti tvrdeniu
Pred časom rybári našli na brehu Oravskej priehrady uhynutého 80-centimetrového kapra. Chýbala mu veľká časť brucha. „Musela to byť jedine vydra, vidieť pri žiabrach pazúriky, ktorými vytrhla kus mäsa,“ hovorí vedúci rybárskej stráže Ondrej Gavenda. „Vidieť ich u nás bola kedysi vzácnosť. Dnes nájdete stopy na mnohých miestach.“
Dušan Karaska, riaditeľ Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, však situáciu tak tragicky nevidí. „Aj k nám sa dostávajú informácie, že vydry sú premnožené. Nikto, však nemá seriózne podklady získané vedeckými metódami,“ hovorí. „Okrem toho, zhoršujúci sa stav prostredia odporuje tomuto tvrdeniu. Laik si pozorovaním môže myslieť, že je vydier viac. Pravdepodobnejšie však je, že pre to, aby si našli potravu v znečistených a ťažbou zdevastovaných tokoch, musia viac času venovať zháňaniu potravy aj cez deň, takže sa zvyšuje šanca, že ich niekto uvidí.“
Monitoring
Pred dvomi rokmi začali ochranári monitorovať chránené živočíchy, vydry nevynímajúc. Keďže však ide zatiaľ o krátky výskum, nedajú sa z neho vyvodiť závery. „Živý organizmus každoročne mení svoju početnosť, niektorý viac, iný menej,“ hovorí Dušan Karaska. „Z krátkeho obdobia sa nedajú exaktne robiť závery o pribúdaní či úbytku. Zatiaľ to skôr vypadá na stabilný stav.“
Iniciatívu na ochranu rýb začal vyvíjať Slovenský rybársky zväz. S ďalšími inštitúciami pripravili projekt Rybožraví predátori. Cieľom je zistiť orientačné počty vydier na vybraných lokalitách. Či a kedy sa začne projekt realizovať, je však otázne. „Nedávne stretnutie skončilo tým, že keby sa mal monitoring robiť podľa nášho návrhu, bolo by treba viac ľudí a viac peňazí,“ hovorí Ondrej Gavenda.
Vodný predátor
Rybárov hnevá najmä to, že zväz je povinný zo zákona zarybňovať nádrže a potoky určitými množstvami rýb. Ročne investujú do násad desiatky tisíc eur. Trvá roky, kým niektoré napustené ryby dorastú do lovnej miery. „Keď však dáme do potoka desaťtisíc pstruhov a z toho deväťtisíc zožerú vydry, sú to pre nás vyhodené peniaze. My máme zarybňovanie prikázané, ale už neexistuje zákon, aby tí, ktorí niečo chránili, platili škody spôsobené chráneným živočíchom. Na Slovensku nie je problém začať chrániť, ale skončiť s chránením,“ povedal Gavenda.
Rybári tvrdia, že vydry im požierajú ryby. FOTO: OG
Na druhej strane rybársky zväz dostáva každoročne zo štátneho rozpočtu príspevok na zarybnenie. „Údajne ako kompenzáciu za straty spôsobené rybožravými predátormi,“ hovorí Karaska.
Vydra je v súčasnosti monitorovaná najmä na Polhoranke, Mútňanke a Jelešni. Atrakciu v podobe jednej vydrej rodiny majú aj Nižňania. Žije v Orave pod lavičkou spájajúcou hlavnú časť dediny s Malou Oravou.
Ochranári však vo vydrách škodcov nevidia. „Ak by to tak bolo, vodné ekosystémy by boli vydrou zničené už pred tisícročiami,“ hovorí Karaska. „V prírode neexistuje škodlivý ani užitočný druh. Všetky živočíchy plnia svoju úlohu, ako súčiastka vo veľmi zložitom stroji alebo orgán v tele živého tvora.“
