ORAVSKÁ JASENICA. „Na vtáčiu búdku pošlú rodičia tak opracované drevo, že by ste si ju mohli vystaviť v obývačke. Tak mu dôverujú,“ hovorí riaditeľka miestnej školy o učiteľovi Jozefovi Vajdečkovi.
Chuť záleží od motivácie
Chcel byť architektom, no neprijali ho. Učiteľstvo geografie a telesnej výchovy uprednostnil pred poľnohospodárstvom. Dva roky pracoval v Holandsku, potom v autobazári. Do Oravskej Jasenice prišiel pred piatimi rokmi. Marta Bejdáková sa stala riaditeľkou a hľadala za seba náhradu na geografiu. Našla žiadosť Jozefa Vajdečku a ponúkla mu kratší, 17-hodinový úväzok. Na druhý deň ponuku prijal. Neľutuje, práve naopak. Onedlho začal učiť telesnú a techniku.
„Deti nebaví niečo len tak odpíliť alebo prebrúsiť,“ hovorí Jozef Vajdečka. „Treba ich motivovať. Keď vopred vedia, čo vznikne, majú chuť robiť.“
O to viac, že ich dielka vystavené na školskej chodbe môže okrem spolužiakov obdivovať celá dedina. A po májovej návšteve hostí zo šiestich krajín aj Európa.
Pohľad na žiacke práce teší spolužiakov aj hostí.
Vlastná práca vonia ináč
Vôbec prvými originálnymi predmetmi vyrobenými na hodinách techniky boli lode. Ako plachta poslúžila látka z nepotrebného škôlkarskeho ležadla. Azda najväčšou výzvou bola Eiffelova veža, dievčatá jej venovali pol roka. „Nie je v mierke, ale pomer strán je zachovaný. Robili ju postupne, po dieloch. Na papier s vytlačeným návrhom položili fóliu, na ktorú lepili špajle. Je to základný modelársky postup.“
Eifelovka nie je jedinou svetovou dominantou v oravskojasenickej škole. Nájdete tam Alžbetinu vežu nazývanú Big Ben, operu v Sydney aj sanfranciský most Golden Gate. Zatiaľ je v kabinete, lebo zvedavosť žiakov premohla krehké zábradlie.
„Most je výnimkou, ostatné diela sú nepoškodené,“ povedala riaditeľka. „Vážia si vlastnú prácu.“
Oravskojasenický Golden Gate
Do koča aj do voza
Kým chlapci sa pýšia modrou lietadlovou loďou a leteckou základňou, dievčatá chytili za srdce stavby. V skanzene, ktorý zhotovili, nechýba kostolík, domčeky, stajňa, studne ani strážne veže s lavicami a stolom pre strážnikov.
„Otec jednej žiačky, ktorý má stolársku dielňu, nám napílil tenké doštičky a hranolčeky,“ spomína učiteľ. „Dievčatá ich potom upravili na potrebnú dĺžku a lepili.“
Na šikovné žiačky často myslí aj Marta Bejdáková. „Dobre sa učili a boli aj manuálne zručné. Či bolo treba zaspievať, zatancovať či vyrobiť búdku, s ničím nemali problém. To sú dievky, do koča aj do voza.“
Skanzen je dielom dievčat.
Rodina je základ
Police v školskej dielni zdobia ďalšie výrobky. Dopravné značky pre škôlkarov či vtipní lyžiari z dreva a drôtu.
„Ku robote sa treba vedieť postaviť, a tým je povedané všetko,“ myslí si riaditeľka. „Vidíme, koho rodičia vedú k pomáhaniu v domácnosti a kto dostane všetko na tácke.“
Dôkazom, že rodina je základ, je aj šikovný učiteľ. „Býval som v bytovke v Námestove, ale každý víkend a prázdniny sme trávili v Rabči u dedka. Veľa mi dal do života. Aj som sa urobil, ale dnes na to spomínam iba v dobrom.“
Aj keď je riaditeľka presvedčená o tom, že škola nemôže nahrádzať rodinu, vyučovanie techniky má jej plnú podporu. S odôvodnením, že na kolene sa robiť nedá, našla peniaze na multifunkčnú pílu a mnohé iné prístroje.
„Učím ich robiť, ale najviac ich učím trpezlivosti,“ prezrádza učiteľ. „Skoro všetky deti by chceli mať urobený pekný domček za 45 minút, čo sa nedá. Vysvetľujem im, že nejde o rýchlosť, ale o to, aby hotová robota vyzerala pekne.“
