BABÍN/TRSTENÁ. Janko Janidžár vyzerá na prvý pohľad ako zdravé dieťa. Okrem niekoľkých zdravotných problémov však trpí aj psychickými poruchami. Pomôcť by mohli delfíny. Tie sú však až v Turecku.
Prvé problémy
Janko žije s mamou a starými rodičmi v rodinnom dome v Babíne. Keď mal dva roky, začali sa u neho prejavovať prvé zdravotné problémy. Vôbec nechcel chodiť na veľkú potrebu. Keď to trvalo niekoľko dní, mama Monika s ním zašla k obvodnej lekárke. Odpoveď ju prekvapila. „Vraj je to normálne, že sa to do piatich rokov upraví,“ hovorí Monika. Chlapček však trpel zo dňa na deň viac. Po desiatich dňoch, čo nebol na toalete, mal obrovské bolesti. Podarilo sa jej vybaviť vyšetrenie v Martine. Tam jej odborníci povedali, že Janko má psychickú poruchu, fóbiu z vyprázdňovania. „Nedokáže zo seba dostať nič, bojí sa aj kašľať, smrkať.“
Chlapček dostal od gastroenterológa prvú dávku liekov. Nastúpil do škôlky. Tam sa jeho problémy prehĺbili. K prvej fóbii pribúdali ďalšie. Strach z neznámych priestorov, z cudzích ľudí, veľkých obchodov, nadmerná hyperaktivita a agresivita.
„Ťažko sa začleňuje do kolektívu. Ak ho okolie nechápe a nerešpektuje, býva agresívny, hnevá sa, alebo sa na niekoľko hodín uzavrie do seba. “
Pokroky v škole
K obvodnému lekárovi a odborníkom na žalúdočné a črevné ťažkosti pribudli psychológovia, najnovšie už aj psychiater. Čo bolo spúšťačom fóbií, však lekári matke nepovedali. „Nevedia, podľa psychiatra neexistujú ani lieky na zregenerovanie a obnovu odumretých mozgových buniek. Tie, ktoré Janko užíva, len potláčajú jeho stavy, neliečia ich.“
Monika vidí u Janka aspoň aké-také pokroky v ostatnom polroku. Odkedy chodí do nultého ročníka v trstenskej cirkevnej škole. „Prvé dni boli náročné,“ hovorí Jankova triedna učiteľka Andrea Kadlubiaková. „Mával ťažké stavy, vtedy pomohla izolácia, objatie a ticho. Ale zvládli sme to, s láskou sa dá všetko. Je to zo dňa na deň lepšie. Janko má problémy s jemnou motorikou aj s rečou. Za ten čas, čo je u nás, však urobil obrovský pokrok. Sprvoti kreslil len vlnovky a svoju obľúbenú hračku – traktor. Všetko jednofarebné. Dnes sú obrázky rôzne, pestrofarebné. Naučil sa číslice, písmenká. Veľmi sa chce zlepšovať.“
Vysoké náklady
Z domu do školy to majú Janidžárovci viac ako tridsať kilometrov. Vstávať musia pred šiestou. Napriek tomu sa Janko nesťažuje a každé ráno s radosťou sadá do maminho auta. „Na vyučovanie sa veľmi teší. Učiteľky majú skvelý prístup. Aj špeciálna asistentka sa mu venuje, ako sa dá.“
Monika Janidžárová nepracuje. Denne musí chodiť so synom do školy, k lekárom, dvakrát do týždňa chodievajú do námestovskej špeciálnej školy. S manželom sa rozviedli. Dostáva od neho výživné. Polovica ide mesačne na pohonné hmoty. Zhruba 40 eur stoja lieky, každoročne chlapec podstupuje kúpeľnú liečbu. Zvyšok mama investuje do stravy a ošatenia. „Janko nemôže jesť hocičo, pretože má viacero alergií,“ hovorí Monika. „Aj s oblečením je to bieda. Takmer každý deň príde domov s niečím potrhaným.“ Čoskoro čaká bývalých manželov súd. Jankov otec požiadal o zníženie výživného.
Pomôžte Jankovi
Keďže lieky na Jankove psychické problémy nie sú, začala sa Monika zaujímať o terapiu s delfínmi. „Myslela som však, že je to pre deti s ťažším postihnutím, autistické alebo s Downovým syndrómom,“ hovorí Monika. „No keď mi psychiater povedal, že by to mohlo pomôcť aj nášmu Jankovi, nakontaktovala som sa na odborníka, ktorý sa terapii venuje.“
Desaťdňová liečba v Turecku, mimo hlavnej sezóny, stojí 3500 eur. Keďže Jankova učiteľka vie, že jeho mama toľko peňazí odložiť nedokáže, rozhodla sa osloviť ľudí, ktorí môžu a sú ochotní pomôcť. „Prispejeme aj my,“ hovorí Andrea Kadlubiaková. „Pri Jankovi si často spomínam, čo sme prežili pri našom chorom synovi, čím sme si museli prejsť, ako sme bojovali a ako sa vždy našli dobrí ľudia, ktorí nám pomáhali. Žiaľ, v našom prípade si zákerná choroba vybrala svoju daň. O to viac mi záleží na tom, aby bol Janko v poriadku. Jeho stavy a prejavy sa podľa mňa dajú zlepšiť. Skúsme mu pomôcť, aby z neho vyrástol plnohodnotný človek schopný začleniť sa do spoločnosti. Obávam sa však, že ak sa choroba nepodchytí teraz, o pár rokov už môže byť neskoro. A pritom možno stačí tak málo, dostať sa k delfínom, ktoré ho môžu zbaviť strachu zo všetkého, čo sa okolo neho deje,“ dodala učiteľka.
