TVRDOŠÍN. Navariť chutnú polievku, vystrúhať a polepiť drevený lopárik, prišiť gombík, zasadiť sadenice či vyšiť farebný obrázok. Kedysi bolo hodín, na ktorých sa žiaci učili základné veci potrebné do života, viac. Dnes ich počet klesol. Možno sa však budú opäť zvyšovať.
Majú dielne aj záhradu
V základnej škole Janka Matúšku v Dolnom Kubíne sa napriek zmenám, ktorými prešli štátne aj školské vzdelávacie programy, neprestali venovať pracovnej výchove. Zachovali si dielne, vytvorili záhradu. Majú troch odborne pripravených pedagógov. „Zistili sme, že žiaci strácajú chuť akejkoľvek fyzickej aktivity, sú málo pohyblivé a čo je horšie, chýbajú aj praktické zručnosti,“ hovorí riaditeľka Mária Andrisová. „Majú málo rozvinutú jemnú motoriku. Niektorým robí problém aj obyčajné navliekanie korálikov na nitku.“
Škola sa zapojila do národného projektu Základná škola odborne. Získala nové učebné pomôcky a nábytok pre technickú výchovu a fyziku. Zároveň rozšírila počet vyučovacích hodín na druhom stupni. Tretiaci a štvrtáci majú pracovné vyučovanie, ročníky päť až osem techniku a deviataci svet práce.
Zapojili sa aj do projektu Záhrada, ktorá učí. „Tento projekt podporuje okrem iného aj rozvíjanie praktických zručností v záhrade a medzipredmetové vzťahy. Žiaci s pomocou dospelých všetko naplánujú, realizujú a starajú sa o záhradu.“
Viac hodín by neuškodilo
Trstenská základná škola pred pár rokmi v rámci kompletnej rekonštrukcie školskej budovy vynovila a vybavila aj dielne. Povinný predmet svet práce majú siedmaci, ôsmaci a deviataci pol hodiny týždenne. Škola má pedagógov s technickým vzdelaním vhodných práve na tieto predmety. Starší žiaci sa učia robiť výrobky z dreva. Polia okolo školy zmizli už pred rokmi.
Základné praktické zručnosti naberajú aj deti na prvom stupni. Tento rok majú praktické vyučovanie štvrtáci, hodinu za týždeň. „S deťmi sa učíme šiť, vyšívať, pracujeme s papierom, vyrábame rôzne dekoratívne predmety,“ hovorí učiteľka Katarína Sluťáková. „Do konca roka sa ešte naučíme prišívať gombíky. Deti to baví, pretože ide o zážitkovú formu výučby. Ihly sa neštítia ani chlapci.“
Praktické vyučovanie deti baví. FOTO: NK
Keby rezort školstva školám prikázal, aby mali vo vzdelávacom programe povinne viac hodín praktického vyučovania, trstenská škola by to len uvítala. „Súhlasím s tým, deti nemajú vzťah k takejto robote, myšlienku povinného zvýšenia počtu hodín plne podporujem,“ povedala riaditeľka Milena Smitková.
V zubereckej základnej školy sa ôsmaci každý druhý týždeň učia po dve hodiny predmet rodinná výchova a výživa. Učitelia učia deti variť, základy stolovania, v škole je na tento účel zriadená školská kuchyňa. Suroviny si žiaci nosia z domu.
Dielňu zavreli jazyky
„Idú a robia, v dedine sú deti na robotu zvyknuté,“ povedala na margo obľúbenosti sveta práce a techniky Zdena Brňáková, riaditeľka Základnej školy s materskou školou v Lokci. Škola má 350 žiakov.
Siedmakom a ôsmakom v predmete svet práce škola pridala k povinnej hodine do týždňa ešte jednu. S výnimkou zimy, ktorá patrí teoretickému vyučovaniu, žiaci pracujú na čerstvom vzduchu. „Skrášľujú okolie a na pozemku pestujú úžitkovú zeleninu. Chlapci rýľujú, dievčatá sadia.“
Deviataci majú v týždennom rozvrhu hodinu techniky venovanú teórii. Učia sa napríklad čítať technické výkresy. „A keď treba, takisto pomáhajú pri prácach okolo školy.“
Pracovná dielňa v lokčianskej škole chýba. Stala sa z nej jazyková učebňa. Na zriadenie novej škola nemá ani priestor, ani peniaze. „Riešením by bola prístavba,“ dodala riaditeľka.
Variť baví najmä chlapcov
Na varenie je zameraný svet práce v siedmom ročníku na Základnej škole s materskou školou v Oravskej Jasenici. Deti majú v škole vlastnú kuchynku, suroviny si nosia z domu. „Žiaci varenie zbožňujú,“ hovorí riaditeľka Marta Bejdáková. „Baví hlavne chlapcov, pretože v ich prípade ide o zručnosť navyše. U dievčat je to iné, ony musia vedieť variť.“
Žiaci ôsmeho ročníka sa starajú o zeleň, a to nielen v triedach a na chodbách. „Máme skalku aj novovysadený pás drevín. Na úžitkovú záhradku nemáme vhodný priestor. Z estetického hľadiska by šalát alebo mrkva pred budovou nevyzerali dobre.“
Od siedmeho po deviaty ročník majú žiaci raz za dva týždne techniku, pričom sú rozdelení na chlapcov a dievčatá. Pod vedením učiteľa Jozefa Vajdečku vyrábajú rôzne predmety, od praktických až po dekoračné. „Nie všetkým našim deťom sa chce učiť, ale väčšina z nich je manuálne zručná,“ zdôrazňuje riaditeľka. „Treba ich len správne motivovať.“
Rôzne aktivity
Rozvíjanie pracovných zručností neberú na ľahkú váhu v Cirkevnej základnej škole sv. apoštola Pavla v Sihelnom. „V každom ročníku máme jednu hodinu týždenne, na ktorej sa venujeme praktickým zručnostiam,“ hovorí riaditeľka Margita Borová. Pracovné vyučovanie majú už aj prváčikovia.
„Tvoríme rôzne veci z papiera a iných materiálov, striháme, lepíme, pri základoch konštruovania využívame stavebnice,“ hovorí učiteľka prvákov Eva Bojnáková. „Pestujeme rastlinky pred školou aj v triede. Časť vyučovania je venovaná ľudovým tradíciám. Vyrábame veľkonočné korbáče, vajíčka, vianočné ozdoby.“
Pracovné vyučovanie majú v rozvrhu aj žiaci z vitanovskej základnej školy. Nejde však o klasické hodiny ako kedysi. „Uvítali by sme, keby to bolo povinné,“ hovorí riaditeľka Mária Kudličková. „V minulosti deti vedeli sadiť kvety, plieť burinu, čo sme dopestovali v škole, zužitkovali kuchárky v školskej jedálni. Súčasné deti poznajú len počítače, čo je veľká škoda. Dnes nemáme v škole políčka, kde by sa deti mohli naučiť základy pestovateľských prác.“ Pripravené však sú dielne aj ich vybavenie, ktoré vedenie školy nakúpilo vlani. „Malo sa využívať na technické vyučovanie, ktoré je však zrušené.
Návrh ministerstva
V súčasnosti sú školy povinné zaradiť do rozvrhu pracovné vyučovanie na prvom stupni jednu vyučovaciu hodinu týždenne, na druhom stupni dve. Je na vedení školy, ktorý ročník vyberie. Rezort školstva navrhuje zvýšenie hodín pracovného vyučovania z jednej hodiny na dve u najmenších školákov a namiesto dvoch až päť hodín techniky v ročníkoch päť až deväť. Na pracovnom vyučovaní sa majú najmenší školáci naučiť základy konštruovania, prípravy jedál, starostlivosti o životné prostredie. Na technike zase majú starší žiaci získať základné technické poznatky a zručnosti, ktoré môžu využiť aj v ďalšom štúdiu či pri uplatnení sa v reálnom živote v spoločnosti.
Autor článku
Autor: nk, lš, mapa
