HLADOVKA. Spoločná cyklotrasa okolo Tatier pôjde naprieč niekoľkými slovenskými dedinami, mestami a poľskými gminami.
Na Orave sa bude - pre stále neistú výšku dotácie - robiť prednostne v Suchej Hore a Hladovke. Aby sa napojila na už existujúci úsek na poľskej strane, v gmine Czarny Dunajec.
Dostupný aj z dediny
Cez hladovský kataster je naplánovaná trasa dlhá viac ako 3,3 kilometra.
Chodník povedie, rovnako ako v ostatných oravských dedinách a mestách, po zvršku niekdajšej železnice. Tá je od dediny vzdialená dva kilometre.
„Vedú však k nej požiarne cesty, ktoré robil urbár a sú stále udržiavané,“ hovorí starostka Hladovky Mária Kendralová.
„Aj naši občania tam budú mať peknú prechádzku. Nie je to však len pre nás, je to celospoločensky prospešná stavba. Je dobré prejsť sa po prírode a toto je jeden zo spôsobov.“
Chodník bude široký dva a pol metra, namiesto pôvodného štrku ho stavebníci pokryjú asfaltom.
Hladovský úsek vyjde zhruba 184-tisíc eur, päť percent musí dať obec. Na celej trase sú tri mosty, najdlhší je v lieseckom katastri, druhý najväčší, 35 metrov dlhý, v hladovskom.
„Popod tečie potok, za normálnych okolností malý, keď sú však lejaky, je v ňom vody požehnane. Ale je to krásna stavba. Zaujímavé, že múry aj po sto rokoch vyzerajú tak dobre a sú také zachovalé.“
Rekreačné aj náučné
Okolie zvršku železnice pripravuje obec na stavebné práce sama. Po celej trase treba vypíliť až osemsto stromov.
„Urobili sme u ľudí prieskum, kto má záujem ísť si to tam vypíliť a zobrať si drevo domov na kúrenie. Prihlásilo sa 40 záujemcov, už chodia čistiť. Pomôžu a budú mať aj palivo,“ hovorí starostka.
Súčasťou hladovskej časti budú dve posedenia, na trase nebudú chýbať informačné a náučné tabule. Ani spomienka na niekdajšiu železnicu.
Obec chce obnoviť aj studňu, ktorá je nakreslená na starých mapách a kedysi ju využíval strojmajster, ktorý býval v dnes už neexistujúcej chalúpke pri koľajniciach.
„Nevidno ju, je zasypaná kameňmi, ale podľa máp ju určite nájdeme,“ hovorí starostka.
Výška dotácie stále neistá
Na spolufinancovanie projektu si bude musieť obec zobrať úver. Ani v tom však starostka problém nevidí.
„Trápilo ma, keď naša žiadosť pred rokmi neprešla. Lebo keď k nám príde turista, kam ho pošleme? A toto bude skvelá možnosť vyžitia pre návštevníkov, aj pre našich. Výhľad na Tatry je odtiaľ úchvatný, ten človek nikde nekúpi.“
Partnerov projektu tlačí čas. Dokončiť ho musia do októbra. S prácami však stále ani nezačali.
Dodávateľ už síce známy je, ale zmluvu o nenávratnom finančnom príspevku podpíšu až v júni. A až vtedy budú vedieť, koľko peňazí oravské obce na zámer dostanú.
