Oravská priehrada a Liptovská Mara zohrávajú významnú úlohu v mimoriadnych povodňových situáciách pre veľkú časť územia Slovenska. Potvrdili to aj pri nedávnych dažďoch, zadržali obrovskú povodňovú vlnu.
Počas troch dní zachytili zo severu Slovenska, ale aj z Poľska, tisícky hektolitrov vody. Keby sa nemala kde sústrediť, narobili by májové povodne neporovnateľne väčšie škody. Hladiny riek stúpali z hodiny na hodinu o desiatky centimetrov.
Ako to na vodných nádržiach vyzeralo počas nedávnych povodní?
Tieto dve priehrady sú vrcholovými nádržami takzvanej Vážskej kaskády. Ich prvoradou úlohou je vyrovnávať prietoky. Počas povodní, prípadne zvýšených prítokov, splošťujú povodňovú vlnu. Keď je málo zrážok, majú zabezpečovať dodávku vody do prirodzených korýt Oravy a Váhu, biologickými prietokmi, ktoré v období sucha zabezpečia život v týchto riekach.
Obe priehrady zachytili od 15. do 17. mája povodňovú vlnu v objemoch viac ako 70 miliónov metrov kubických vody, z toho Orava viac ako 40 miliónov. Vypúšťali sme 130 metrov kubických vody za sekundu na Liptovskej Mare, na Orave maximálne sto. Priemerné prítoky do Oravskej priehrady sa však pohybovali okolo 400 a do Liptovskej Mary zhruba 200 metrov. Je teda jasné, že priehrady viac absorbovali, ako vypúšťali. V súčasnosti sú obe naplnené na 90 percent svojho objemu.
Do akej miery musíte sledovať počasie?
Sledujeme každodennú predpoveď počasia, nie niekoľko dní dopredu, postupujeme na základe údajov od SHMÚ.
Čo je vašou úlohou, ak hydrometeorologický ústav vyhlási výstrahu 3. stupňa?
Naši pracovníci intenzívne monitorujú problémové územia na vodných tokoch a pripravujeme bežné protipovodňové opatrenia.
O koľko sa zvýšila hladina priehrady v kritických dňoch?
Na vodnom diele Liptovská Mara hladina stúpla k 22. máju oproti 15. máju o 57 centimetrov, Oravská priehrada má navýšenie o 1,41 metra.
Ako dlho by muselo výdatne pršať, aby to objemovo vodná nádrž nezvládla?
Táto otázka je hypotetická, v prípade dlhodobého podobného intenzívneho dažďa by sme upravili odtoky tak, aby nedošlo k prekročeniu maximálnych prevádzkových hladín. Dôkazom toho je šesťdesiatročná bezpečná prevádzka vodného diela Orava a štyridsaťročná prevádzka Liptovskej Mary.
Spomínate si na nejaký extrém rýchleho naplnenia objemu vodnej nádrže? Kedy to bolo?
V minulosti sme mali viacero prípadov extrémneho naplnenia vodných nádrží. Najviac v histórii boli naplnené v roku 2010, kedy v máji spadli extrémne zrážky, z 31 dní bolo až 28 zrážkových. Vtedy vodné dielo Oravská Priehrada prekročilo maximálnu prevádzkovú hladinu, ktorá je 601,84 m.n.m., o 24 centimetrov. Objem nádrže presiahol 340 miliónov metrov kubických. Vodné dielo Liptovská Mara prekročilo maximálnu prevádzkovú hladinu o jeden centimeter a jej objem bol 337 miliónov metrov kubických. Ešte vyššia hladina bola na Oravskej priehrade v novembri 1964, kedy dosiahla až 602,75 m.n.m. a jej objem bol 366 miliónov metrov kubických. Naopak, minimálna hladina bola 3. marca 1963 - 585,50 m.n.m. a objem vody v nádrži bol 25 miliónov metrov kubických.
Je zástupca Povodia Váhu aj členom krízových štábov v prípade vyhlásenia kritických situácií aktivít?
Naši zamestnanci sú členmi okresných povodňových komisií, aj členmi krízových štábov na každom okresnom úrade.
Tentokrát prítoky doniesli do priehrady množstvo odpadu, doplavilo ich až k múru. Čo s ním robíte? Je jeho odstraňovanie aj nákladné?
Samozrejme, každoročne po zvýšených prietokoch a povodniach doplavia prítoky veľké množstvo komunálneho odpadu, hlavne plastových fliaš. Naši zamestnanci ich ručne vyťahujú a separujú, následne odvážajú na legálne skládky. A hoci nie sme pôvodcovia odpadu, platíme za jeho vývoz. Cena je pri odpadoch rôzna. Každoročne sa to v priemere pohybuje od päť- do pätnásťtisíc eur.
Koľkokrát sme už na Orave zachránili Považie? Býva to často?
My zachraňujeme Považie dennodenne práve už spomínanými zachytávaniami povodňových vĺn, ako aj vyrovnávaním prietokov v období sucha. Ako som už povedal, je reálny predpoklad, že by sme mohli mať dostatočnú zásobu na vyrovnávanie prietokov v priebehu celého roka. Príroda si však s nami môže zahrať aj inú rolu.
