ORAVSKÁ JASENICA. Rakúšania, Litovčania, Rumuni, Španieli, Angličania aj Nemci. Viac ako štyridsať ľudí zo šiestich krajín sa stretlo v dedine v druhý májový týždeň.
Klobúk dolu
Zahraničná návšteva prišla do Oravskej Jasenice zásluhou projektu Comenius. Jeho cieľom je vytvárať medzinárodné školské partnerstvá. „Nad programom sme strávili celé hodiny,“ povedala riaditeľka miestnej základnej školy Marta Bejdáková. „Mali sme obavy. Čo môže malá dedina s 213 žiakmi ponúknuť škole z Viedne alebo Valencie?“
Oravskojaseničania napokon stavili na istotu, a urobili dobre. Oravský hrad, splav Oravy na pltiach, skanzen, spoločné vyučovanie, sokoliari, folklór s možnosťou naučiť sa kroky. Páčilo sa všetko. „Britskí, nemeckí aj rakúski učitelia zobrali so sebou aj deti so zdravotným postihnutím. Klobúk dolu, ako to zvládali.“
Po ochutnávke syrov a večeri ostali v Kozom Vŕšku prázdne pulty. „Ďakovali nám za dobrých zákazníkov. Vykúpili všetko, oštiepky, korbáče, bryndzu aj jogurty. Aj v škole im chutilo. Pýtali sa, či aj normálne takto varíme. Navyše pritom dostali iba koláč.“
Výučba tanca mala úspech. FOTO: ARCHÍV ZŠ S MŠ
Radosť z práce
Veľký úspech mali tvorivé dielne v kultúrnom dome. „Plietli koše z novinového papiera, vyrábali pozdravy z vreciek na čaj, masteničky z husacích pierok, kytičky z cukríkov, náušnice, dekupážovali sololitové doštičky aj drevené kefy na vlasy,“ približuje riaditeľka jednotlivé stanoviská. „Jeden Nemec stratil svoju v autobuse, neviete si predstaviť, čo robil. Nakoniec mu ju našiel šofér, už sme si mysleli, že budeme musieť vyrábať novú.“
Okrem vlastnoručne zhotovených výrobkov a darčekov si hostia odviezli na pamiatku Oravský hrad na plátne, ktorý pre nich namaľoval učiteľ Jozef Vajdečka.
Projekt, ktorý sa začal vlani v auguste, potrvá do júna 2015. Oravčania už navštívili Rakúsko aj Španielsko. Pred sebou ešte majú štyri zahraničné cesty. Dôkazom, že boli dobrými hostiteľmi, sú uznanlivé maily, ktoré chodia do Oravskej Jasenice zo všetkých krajín.
Anketa
Ivana Košťálová, deviatačka. „Prišla k nám 14-ročná Miglé z Litvy. Mamina sa bála, či jej u nás bude chutiť, ale zjedla všetko. Každý večer sme sa v izbe rozprávali o kadečom, ako dievčatá. Aby sme sa dorozumeli, museli sme hovoriť anglicky. Projekt mal jedinú chybu, že museli ísť domov.
Tomáš Prielomek, šiestak. „Arnas z Litvy bol odo mňa o dva mesiace starší. Každý večer sme na ihrisku hrali futbal. Vďaka projektu som pochopil, že jazyk je asi najdôležitejší predmet. Moja teta stále hovorí, že keď sa nič neučíš, tak aspoň jazyk sa uč.
Veronika Gráciková, deviatačka. „Gréta z Litvy, ktorá k nám prišla, bola veľmi milá. Aj keď nič nejedla, vážne, raňajkovala iba čaj. Neustálou komunikáciou v angličtine som si zlepšila slovnú zásobu. Ani chvíľu sme sa nenudili, super sme sa zabávali. Pri rozlúčke sme všetci plakali, bolo to zlaté.
Nina Nečasová, šiestačka. „Španiel Ricardo bol naozaj milý a pekný chalan. Maminka si ho obľúbila, pretože vždy nechal prázdny tanier, a ešte si aj pridal. Zobrali sme ho na kone aj na nákupy. Kúpil si futbalové rukavice, na Míli pre mamu si vyrobil rámik. Uvedomila som si, že keď viem jazyk, môžem ísť do hocijakej krajiny, nikde sa nestratím.
lš
