DOLNÝ KUBÍN. „Pre klesajúci počet žiakov a novelu zákona treba uvažovať možno aj nad spojením našej školy s Istebným,“ upozornil na obecnom zastupiteľstve Juraj Jonák, riaditeľ ZŠ s MŠ v Žaškove.
Čarodejníci
Riaditeľ otvoril nepríjemnú otázku, s ktorou sa bude musieť vyrovnať väčšina obecných škôl. Je ňou nedostatok detí. Novela má vstúpiť do platnosti 1. septembra 2015. Stanovuje minimálny počet žiakov v prvej triede na 11, v druhom a treťom ročníku na 13, od piateho ročníka na 15. Na dolnej Orave s tým bude mať problém osem z desiatich dedinských škôl. Patria pod spoločný školský úrad Oravský Podzámok.
„Nechápem, ako v škole, kde majú v prvom ročníku jedenásť žiakov, z nich o rok v druhom urobia trinásť,“ hovorí Emília Jurčíková, odborná zamestnankyňa Spoločného školského úradu Oravský Podzámok. „Učitelia a riaditelia budú čarodeji, ak to dokážu.“
Upozornila, že zatiaľ nie je pripravená novela zákona o financovaní školstva. „Od nej sa všetko odvíja. Ministerstvo školstva sa správa tak, ako keby to bol tajný materiál, takže nik nevie, ako bude presne financované školstvo.“
Dotácia bude chýbať
V ZŠ v Istebnom tiež budú mať problém s naplnením kvót v niektorých ročníkoch. „Ak nám štát nedá peniaze, ťarcha zohnať ich ostane na obciach,“ hovorí riaditeľka Nadežda Krónerová. „Bude to mať negatívny dopad na obce.“
Ekonómka školy Lena Žuková zobrala do rúk kalkulačku. „Dotácia na jedného žiaka na mesiac je približne 170 eur. Pri dvoch triedach s celkovým počtom 23 žiakov by sme prišli o takmer štyritisíc eur za mesiac, za rok je to takmer 50-tisíc. Kde ich má obec vziať, ak by chcela triedy zachovať?“
Otázkou ostáva, kde skončia deti, ktoré štát nebude dotovať. Rodič má právo vybrať si, kde sa jeho dieťa bude vzdelávať. Ak by malo dochádzať do školy v susednej obci, nerozhodne sa radšej pre veľkú školu v Dolnom Kubíne? Už teraz dochádza do mestských škôl takmer 500 detí z dedín. „Školy v meste nafúkneme?“ pýta sa Juraj Jonák, ktorý je zároveň poslancom v Dolnom Kubíne.
Kde sú deti?
Emília Jurčíková vidí ako jednu z možností riešenia problému zastavenie migrácie detí. V Párnici majú 24 detí v škôlke, napriek tomu ich mali v škole málo a museli ju vyradiť. „Rodičia využijú sociálny systém a výhody, ktoré im dá obec prostredníctvom materskej školy, ale dať dieťa dať do školy v obci alebo do najbližšej im už nepasuje. Približne 50 ich končí v mestských školách mimo svojho školského obvodu. Ak si budeme kradnúť deti, môžeme zatvoriť obecné školy a otvoriť niekoľko megaškôl.“
Na to, aby fungovali obecné školy, by stačilo niekedy navýšiť počet žiakov v ročníku o dvoch, teda v škole o približne 20. „Určite by až tak nechýbali školám s vysokým počtom žiakov. Nestojí kompetentným na zváženie, okrem výnimočných prípadov, prijať len deti v rámci svojho školského obvodu? Týmto spôsobom by mohli v skromnosti prežiť všetky školy.“
Podľa nej obecné školy poskytujú rovnako kvalitné vzdelávanie ako veľké mestské, a naviac sú rodinného typu s nízkou anonymitou. „Menší počet žiakov umožňuje učiteľom viac sa im venovať.“
Podporila ju Nadežda Krónerová. „Ak v jednej triede bude 28 detí a medzi nimi ešte aj s poruchami, doplatia na to žiaci.“
Deti ako tovar
Juraj Jonák si nevie predstaviť novelu v praxi. „Ak mám 15 piatakov a na konci školského roku mi jeden odíde na reálne gymnázium a do šiesteho ročníka prejde 14 žiakov, tento ročník zruším? Čo budú robiť učitelia?“
Na rovnakou otázkou sa zamýšľa aj Emília Jurčíková. „Ak zriaďovatelia, ktorými sú obce, neutiahnu financovanie takýchto škôl a zatvoria ich, kde skončia pedagógovia a zamestnanci? Vo svojej profesii sa nezamestná ani tretina. Pôjdu do zahraničia starať sa o dedkov a babky? Bude to mať veľký sociálny dopad.“
Všetci sa zhodli v tom, že novela vôbec neprináša vo vzdelávaní posun dopredu, ale situáciu iba komplikuje.
Riaditeľ žaškovskej školy upozornil na ďalšiu vec. „Žiaľ, na stredných školách sa deti stali tovarom, lebo každá ich chce mať čo najviac kvôli prežitiu. Chceme to dosiahnuť aj na základných?“
