Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Oravou sa šíri epidémia, stromy nahradili pahýle

Stromy nechránime kvôli zákonu, ale preto, lebo sme kultúrni ľudia.

Neuveriteľne orezané stromy v Zubrohlave.Neuveriteľne orezané stromy v Zubrohlave. (Zdroj: VILIAM STOCKMANN)

Píše Viliam Stockmann,
niekdajší pracovník Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne

Koncom 60. rokov minulého storočia som ako pracovník Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne urobil súpis všetkých starých, pamätných alebo inak významných stromov na Orave. A pozrite, ako mnohé dopadli.

Nebola to práca jednoduchá, v každej obci bol najmenej jeden alebo celá skupina významných stromov. Išlo prevažne o lipy, symboly slovanstva a našej minulosti. Každý strom som mal popísať, teda zmerať priemer, výšku, odfotiť, zaznamenať jeho zdravotný stav a prípadnú povesť o ňom. V roku 1974 ich Rada ONV vyhlásila za chránené prírodné výtvory, o rok neskôr boli tieto stromy vyhlásené za chránené.

Skryť Vypnúť reklamu

Vtedajší Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave vydal ich súpis s kompletnou textovou i fotografickou dokumentáciou knižne ako Chránené stromy v okrese Dolný Kubín.

Odvtedy prešlo štyridsať rokov a chcel som poznať osud stromov, ktoré nielen odborníkov zaujali.

Výsledky očakával

V spolupráci so Správou Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava v Námestove som sa minulý mesiac vydal za pamätnými stromami opäť. Pomohol mi jej riaditeľ Dušan Karaska, spoločníka a odborného poradcu pri revízii súpisu mi robil botanik Ivan Šustr z CHKO Horná Orava.

Výsledky sú také, aké som očakával. Značná časť stromov zo súpisu z roku 1973 už neexistuje, ale rovnako značná časť sa teší dobrému zdravotnému stavu.

Pahýle pri kaplnke v Zázrivej (vľavo) a na pohľad na chlebnický cintorín (vpravo).
Foto: Viliam Stockmann

Skryť Vypnúť reklamu

Stromy ošetrujú laici

Bolo by naivné očakávať, že sa nič nezmenilo, pretože vývoj spoločnosti, rekonštrukcia intravilánov obcí, opravy kostolov, sakrálnych objektov si vybrali svoju daň. Potiaľto by to bolo relatívne všetko v poriadku. Neočakával som však, že nájdem stopy barbarstva, bohapustého diletantstva a veľkej neodbornosti pri ošetrovaní týchto stromov.

O čo ide? Nuž, je pochopiteľné, že každý z nás je odborníkom na iný druh ľudskej činnosti. Ak ale niečomu nerozumiem, tak si prizvem odborníka. Prečo sa do „ošetrovania“ stromu laicky púšťa každý sám?

Lipa nie je vŕba

Najviac ma šokovalo takzvané ošetrovanie líp pri kostoloch, kde majiteľ, prípadne správca týchto líp, z neznalosti biológie a dendrologických zákonitostí, zrezal celú korunu a ponechal len holý kýpeť kmeňa.

Skryť Vypnúť reklamu

Neuvedomil si, že lipa nie je vŕba, ktorá má veľkú regeneračnú a výmladkovú schopnosť a zo skrytých alebo latentných púčikov nasledovné vegetačné obdobie vypustí novú budúcu korunu stromu. Takto nám vznikali známe tzv. hlavové vŕby, ktoré sa orezávali takmer každý rok a nebolo to na závadu zdravotného stavu vlastného stromu.

Orezané koruny stromov v Malatinej. Foto: Viliam Stockmann

Lipa však nie je vŕba. Takéto radikálne orezávanie je pre ňu zásadne škodlivé, po pár rokoch vedie k jej úplnému vyhynutiu. Pochybujem, že dotyčný majiteľ či správca stromu tieto elementárne vedomosti neovláda. Skôr si myslím, že práve týmto spôsobom chce docieliť likvidáciu stromu, ktorú by inak zákonnou cestou nedosiahol.

Barbarské ničenie

Osobitne barbarský spôsob cielenej likvidácie stromov je tzv. krúžkovanie stromov, s ktorým som sa stretol napríklad na cintoríne v Chlebniciach. Výživné látky stromu (miazga) prúdia cez strom v beľovej časti. Je to priestor medzi vlastným drevom a kôrou stromu. Ak odstránime kôru s touto beľovou časťou a ponecháme len drevo, hoci nepoškodené, strom je odkázaný na postupné odumretie. Tento spôsob odstraňovania stromov je na Orave dosť rozšírený.

Okrúžkovaná lipa na cintoríne v Chlebniciach (vľavo) a pahýle pri kostole v Liesku (vpravo). Foto: Viliam Stockmann

Strašia generácia oravských národovcov sa pamätá, že takto barbarsky bola zničená aj známa Matúškova lipa v Dolnom Kubíne, na Matúškovej ulici, ktorú jej majiteľ začiatkom 70. rokov takýmto spôsobom pripravil o život. Zdôvodňoval to klasicky, ako všetci - že lipa mu jesenným opadaním lístia znečisťovala záhradku.

Nuž, toto poukazuje, žiaľ, na neskutočne nízku, možno aj žiadnu kultúrnu úroveň človeka.

Strom je živý organizmus

Orava dala Slovensku bezpočet významných, predovšetkým kultúrnych dejateľov. O to je zarážajúcejšie, že prejdúc oravskými obcami nenachádzame práve túto kultúrnosť, v tomto prípade prejavenú prístupom človeka k živému organizmu - k stromom. Sú predsa ozdobou nášho života a pamätnicou našej histórie.

V mnohých obciach nachádzame surovo orezané lipy, odstránené celé koruny, bez najmenšieho odborného vedomia.

Smutne dopadli stromy aj v Krušetnici (vľavo) a v Lokci (vpravo). Foto: Viliam Stockmann

Neobyčajná epidémia sa šíri Oravou - kmeňové pahýle bez koruny môžeme nájsť v Bzinách, Liesku, Chlebniciach, Malatinej, Lokci, Novoti, Oravskom Veselom, Zázrivej, Zubrohlave (tam obzvlášť hanebne zrezané), Krušetnici a ďalších obciach.

Niekde boli zrezané celkom od zeme staré historické stromy bez zjavnej príčiny. Zdravé pne v aleji líp a javorov smerom ku kaštieľu vo Vyšnom Kubíne prezrádzajú, že žiadnou chorobou netrpeli.

Rovnako pred kostolom v Žaškove staré zdravé pne usvedčujú vinníkov bezdôvodným vyrúbaním.

Na historickom Geceli rástli za zhruba 100 rokov staré, na Orave jediné štyri stromy druhu Thuja plicata. Majiteľ ich bez zjavnej príčiny vypílil.

Je zvláštne, že tieto vzácne exoty mu vadili, ale nevkusný prístrešok k architektonicky vytríbenej historickej kúrii mu už nevadí.

Chrániť treba nielen chránené

Je samozrejmé, že každý živý organizmus má danú svoju životnosť. Tak je to aj so stromami. Každý druh stromu má túto životnosť inej dĺžky.

Sú známe i na Slovensku staré duby i lipy, ktoré sa dožili tristo až štyristo rokov. Naproti tomu tzv. mäkké dreviny ako topole, prípadne vŕby sú vo veku 50 rokov už starci. Okrem dĺžky života stromu je rozhodujúcim kritériom aj jeho zdravotný stav. Sú známe prípady, keď sa pomocou rôznych metodík, vyplnenia dutín, odborným orezaním odumretých konárov, ošetrenia pôdy, prihnojenia a ďalších, podarí predĺžiť vek takýchto stromov - matuzalemov.

Neuveriteľný obrázok zo Zubrohlavy. Foto: Viliam Stockmann

V konečnej životnej fáze stromu nikto, ani ochranári, nenamietajú, ak z rôznych dôvodov nadíde čas sanácie takéhoto stromu. Ibaže všetko sa musí diať v súlade s našou legislatívou a v súlade s odbornými posúdením každého jedného prípadu. Rád by som veril, že uvedené výstrelky sú len neodborným a chaotickým činom nekultúrnych ľudí.

Prirodzene, že za dlhých 40 rokov mnohé stromy vypadli z pôvodného zoznamu chránených stromov a naopak mnohé boli za chránené vyhlásené. Týmto článkom by som rád upriamil pozornosť na myšlienku, že stromy nechránime kvôli zákonu, ale preto, lebo by sme mali byť kultúrni ľudia.

A ešte chcem pripomenúť, že naše zákony ochraňujú všetky stromy, nielen tie, ktoré sú v zoznamoch chránených stromov.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 19 743
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 524
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 12 364
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 391
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 249
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 743
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 856
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 771
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 670
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 4 967
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Pod Oravským hradom vynovili sochu svätca

Ján Nepomucký je na Orave obľúbeným svätcom. Ak nerátame rôznorodú mariánsku ikonografu, tak najčastejšie práve jeho stavali naši predkovia na prícestné stĺpy.

Reštaurovanie sochy Jána Nepomuckého na pilieri pod Oravským hradom.

Rely Dakar skončila, obaja Oravci môžu byť na seba hrdí

Štefan Svitko dosiahol piaty raz umiestnenie v najlepšej desiatke.

Štefan Svitko sa piatykrát umiestnil v najlepšej desiatke Rely Dakar.

Aha, čo vymysleli, aby sa ľudia na zastávkach nenudili

Oravská knižnica našla spôsob, ako využiť knihy, ktoré už nepotrebuje.

Knihy na železničnej stanici v Dolnom Kubíne.

Začali nevinne, skončili na stovke

Kamaráti strieľali na Silvestra šampanské na vrchole Šípa. Zvládli veľkú výzvu.

Kamaráti Ján Obrin (vľavo) a Vladimír Krška (vpravo) zvládli uplynulý rok vyjsť 100-krát na Šíp.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Vráble zintenzívnia boj s pandémiou, majú veľa hospitalizovaných v Nitre

Radnica požiadala dobrovoľných hasičov, aby vydezinfikovali autobusové zastávky.

Polícia sa k sankciám za porušenie lockdownu v Nitre nevyjadruje

Kto nemá potrebné doklady, otočia ho a nevpustia do mesta.

Majiteľ pohrebníctva: Nárast úmrtí je taký veľký, aký si za 20 rokov praxe nepamätám

Ivan Fontáni, majiteľ pohrebných služieb Silencia v Martine potvrdil, že úmrtnosť za november a december vzrástla oproti minulému roku o 70%. Nie všetci sú však „covidoví zosnulí“. Chladiace boxy si musia prenajímať v okolitých obciach.

Už ste čítali?