TVRDOŠÍN. Pred desiatkami rokov boli potoky plné rakov riečnych. Svedčili o čistote našich tokov. „Ako deti sme ich chytali rukami, vidieť ich nebolo nič zvláštne. Piekli sme žaby, vôňa mäsa raky vždy zaručene vytiahla z dier. Boli v Orave, Oravici, Jelešni, v malých potôčikoch,“ hovoria rybári.
Dnes je situácia iná. Hoci sa opäť začínajú objavovať tieto malé vodné tvory, nie je ich ani zďaleka toľko ako kedysi.
Domáci len jeden
Podľa Dušana Karasku, riaditeľa Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, žije v súčasnosti na Orave len rak riečny. „Ďalší domáci druh, rak riavový, u nás zatiaľ nebol zaznamenaný,“ hovorí riaditeľ. „Vyskytujú sa tu však nepôvodné druhy. Dávnejšie bol na Slovensku vysadený rak bahenný, v poslednom období sa invázne šíri rak signálny.“
Dušan Karaska dnes výskyt raka nesleduje tak, ako kedysi. Pred desiatimi rokmi ho však vídal v Orave, v časti toku pretekajúceho Dolnou Lehotou. „Početne som ho zaznamenával aj v Červenom potoku, pravostrannom prítoku Jelešne v hladovskom chotári. Istotne však žije vo viacerých aj menších, pokojnejšie tečúcich potokoch Oravy.“
Najmä pod horami
Rybári, ktorí vo vode strávia najviac času, hovoria, že rakov v ostatnom období pribúda. Objavujú sa však skôr v menších podhorských potôčikoch, ktoré zatiaľ nepociťujú negatívne dopady súčasnej priemyselnej doby. „Sú v potoku na slovensko-poľskej hranici, ktorý sa vlieva do Jelešne,“ povedali nám rybári. „V Jelešni vidieť, že do nej vtekajú potoky z Hladovky a Suchej Hory, ktoré nie sú odkanalizované. V nej je ich výskyt menší. Dôkazom, že sú potoky čistejšie, je aj mihuľa, ktorú sme zazreli v jednom z potokov.“
Vody sú o niečo čistejšie aj podľa vedúceho rybárskej stráže Ondreja Gavendu. „Raky by sa mohli vrátiť, otázkou je, ako na ne bude vplývať ich nepriateľ, najmä vydra, ktorá sa živí rybami a obojživelníkmi, raky nevynímajúc.“
Raky sa chránia pred votrelcami. Diery, v ktorých sa ukrývajú, majú dva východy. „Dnes sa nedajú chytiť tak ľahko. Ak vopcháte ruku do diery, zmiznú opačným smerom.“
Špina, vydry aj mor
Oldřich Suchánek je milovník prírody. „Po roku 1990 sa rak vyskytoval na šiestich lokalitách, dnes by ich malo byť viac,“ hovorí. „Vídať ich v Nižnej v rieke Orave, v Trstenej som ich zazrel v potoku Bratkovčík, aj keď už dávnejšie.“
Dôvodov, prečo pred rokmi rakov z oravských vôd ubudlo, je niekoľko. „Vplyvom račieho moru zavlečeného aj nepôvodnými druhmi rakov, sústavné znečisťovanie vodných tokov, zásahy do brehových porastov vrátane regulovania tokov, ale aj dlhoročná ochrana vydry sa určite podieľa na súčasnom stave rakov,“ hovorí Suchánek.
Rak riečny
Dorastá do dĺžky 25 centimetrov. Žije v tečúcich vodách a rybníkoch s bahnitým dnom, je výrazným indikátorom čistoty vody, preto prežíva len v čistých vodách. Dožíva sa desať až pätnásť, maximálne dvadsať rokov. Živí sa nahnívajúcimi zvyškami, ale aj živými rastlinami a živočíchmi. Dýcha žiabrami. Aktívny je najmä v noci, po dne sa pohybuje prevažne dopredu, pred nepriateľom uteká dozadu, prudkým švihnutím chvostovou plutvičkou. Samička dospieva v štvrtom a samček v treťom roku života. Malé raky sa liahnu z vajíčok v letných mesiacoch, júni alebo júli.
