TVRDOŠÍN. Pohľad na 168 olejomalieb a 88 kresieb ponúka možnosť vrátiť sa v spomienkach do krajiny, k ľuďom, stavbám, k rôznym situáciám. Po II. svetovej vojne stála Mária Medvecká pri všetkých dôležitých udalostiach, ktoré sa na Orave odohrávali.
Deti na obrazoch
„To je rokov! Mal som dvanásť, teraz sedemdesiatštyri,“ zaspomínal Jozef Belopotočan nad fotografiou slávneho obrazu Deti mieru. „To som ja s tou trúbou.“ K maľárke z Oravy, tak ju volali, chodilo pózovať veľa detí z Tvrdošína. A hoci na obraze s výjavom bezstarostných detí hrajúcich bábkové divadlo ich je viac, nikdy sa vraj v ateliéri nestretli. „Volala nás po jednom. Sedel som na stolčeku, keď som sa začal mrviť, natrela mi chlebíka, dala cukrík, poslala na chvíľu von. Či sa podobám? Áno, dosť verne.“
Jozef Belopotočan sa našiel na fotografii obrazu Deti mieru. Foto: LV
Slávnejšie ako deti z Deti mieru boli dve školáčky Margita Mešková (Hlaváčiková) a Marta Lajmonová (Cisáriková) na československej desaťkorunáčke.
„Akosi som ani nevnímala, že som na bankovke, myslím, že ani spolužiaci,“ povedala na otvorení výstavy Gitka. „Skôr mi závideli vtedy, ak ma prišla pani Medvecká vypýtať z vyučovania.“ Jej otec mal však z obrázku na bankovke veľkú radosť, a keď vyšla, hneď jednu zarámoval. „Povedal mi, že ten obrázok bude môj, keď sa on i mama pominú. Tak mám spomienku aj na nich, aj na zážitok z detstva.“
Pri obraze Odovzdávanie kontigentu na hornej Orave. Foto: LV
Plenérový umelec
Mária Medvecká (11. 11. 1914 – 23. 4. 1987) bola typický plenérový umelec. V ateliéri sa cítila spútaná. Potrebovala ísť von. Tak si na ňu spomína aj Karol Hanulák. „Išla po poľnej ceste, pokiaľ to Volga utiahla. Vybavuje sa mi, ako si pod Žiarcom rozložila stojan a plátno. A ako sa vrtela so zrkadielkom. Vždy ho položila tak, aby videla iný obraz v zrkadle a porovnávala s obrazom, ktorý sa črtal na plátne. Neviem, možno jej dávalo to zrkadielko nejaký symetrizačný pohľad.“
Na archívnej snímke z 1. augusta 1974 akademická maliarka Mária Medvecká pri práci v teréne. Foto: TASR/Ľudovít Andil
Etapy tvorby
Riaditeľka Oravskej galérie Eva Ľuptáková vyzdvihla u Márie Medveckej jej dokonalú prípravu na tvorbu. Generácia maliarov II. svetovej vojny, ku ktorým patrila, bola vychovaná na najlepších klasických princípoch maliarskej edukácie. „Pani Mária mala za sebou pražskú, viedenskú i bratislavskú skúsenosť a tak po návrate na rodnú Oravu mohla dokonale rozvinúť svoj talent.“ Najbližšie mala k realizmu, stvárňovala konkrétnych ľudí, konkrétne stavby, konkrétne udalosti. Keď pominul aj v spoločnosti budovateľský entuziazmus, nastupovali aj nové etapy jej tvorby. Maľovala krajinu, človeka na poli, ženu, matku, kvety.
„Pani Mária bola veľmi sčítaná, veľmi intenzívne sledovala všetky európske i svetové trendy v maliarstve,“ približuje osobnosť Márie Medveckej Eva Ľuptáková. „Mala doma nesmierne bohatú knižnicu, bola veľkým fanúšikom hudby. To všetko boli hodnoty, ktoré potom určitým spôsobom ovplyvňovali aj jej tvorbu.“
Vrátila sa domov
Orava dala svetu mnoho významných osobností, no málokto na Orave ostal. Mária Medvecká je jedna z mála, ktorá pohodlie bratislavského ateliéru vymenila za návrat do rodného kraja. „Aj dnes mnoho výtvarníkov prichádza rok čo rok na Oravu, nechajú sa krajinou okúzliť, maľujú, kreslia, ale na jeseň odchádzajú ako sťahovaví vtáci," hovorí Eva Ľuptáková. „Veľmi si vážim, že pani Mária tu ostala, dielo dokončila."
Maliarka často absolvovala veľa zahraničných študijných ciest za umením. „Lebo Slovensko je malé, a ak chceme robiť dobre, musíme z tohto miesta odchádzať, aby sme sa porovnali so svetom, aby sme zistili, či to, čo robíme, robíme dobre. A aby sme sa presvedčili, že mnohé veci aj my doma vieme urobiť.“
Dielo Oravské stráne
Rámy od strojára
Takmer všetky obrazy Márie Medveckej sú spojené s rodinou Schürgerovcov. „S Máriou Medveckou sa môj otec stretol v roku 1949, náhodou, cestou domov vo vlaku,“ hovorí dcéra Anna Lenková, riaditeľka Art galérie Schürger.
„Poprosila ho, či by jej mohol pripravovať a šepsovať maliarske plátna. Odvtedy sme celá rodina vyrábali plátna. Otec roky vyvíjal špeciálny šeps, primiešavali do neho všetko možné, skúšali ho aj ďalší odborníci. Nakoniec si výsledok dali certifikovať v Národnej galérii v Prahe, zaručili farbostálosť na päťsto rokov.“
Neskôr zverila Mária Medvecká Schürgerovcom aj výrobu rámov. Dovtedy sa dvojité rámovanie nepoužívalo. „Vymyslel ho môj otec,“ spomína Anna Lenková. „Ako deti sme brúsili vnútorné tenké lišty zo smrekového dreva. Najprv sme ich natierali želatinou, keď stvrdla, dali sa lepšie vyhladiť. Brúsny papier sme si nakrútili na ceruzky.“ Aj lepidlo na paspartné plátna bolo treba vyvinúť. Schürgerovci, Juraj bol povolaním strojár, miešali rôzne prvky aj so srvátkou či tvarohom. „Dnes je to až neuveriteľné, čo všetko človek vtedy dokázal urobiť.“
Galéria
Márie Medveckej
Galériu Márie Medveckej v Tvrdošíne môžete tento rok navštíviť bezplatne.
Patrí medzi deväť stálych expozícií, ktorá prevádzkuje Oravská galéria v troch okresoch regiónu.
Otvorené
v sezóne od 23. apríla do 12. októbra každý deň okrem pondelka od 10.00 h do 16.00 h.
Rok maliarky Oravy
Pri príležitosti 100. výročia narodenia maliarky vyhlásil Žilinský samosprávny kraj Rok Márie Medveckej. Galéria vydala pri tej príležitosti podrobného sprievodcu galériou. Má viac ako 160 strán a sú v ňom reprodukcie všetkých olejomalieb z galérie a výber ďalších. Expozícia obsahuje aj kresby, ktoré sa našli v jednej zásuvke v jej drevenici v Zázrivej.
Na otvorení sezóny uviedli knižného sprievodcu do života slnečnicovými lupienkami. „Pretože slnečnice mala pani Mária rada,“ povedala Eva Ľuptáková.
Dielo Márie Medveckej zviditeľnilo mesto Tvrdošín. „Výrazne sa zaslúžila aj o záchranu budovy súčasnej galérie, bola to takmer zrúcanina,“ povedal primátor Ivan Šaško. „Mal som šťastie sa s ňou poznať. Spomienky? Normálne, ľudské. Keď niečo potrebovala, pomohli sme jej, bola rada, keď sme upravovali okolie, alebo stavali lavicu cez Oravu z centra na Medvedzie. Prítomnosť toľkých ľudí na otvorení sezóny v jej galérii potvrdzuje, že si ju vážime.“
Po slávnej maliarke pomenovalo mesto základnú školu na sídlisku Medvedzie. Jeden z jej obrazov, pohľad na Oravice, je aj v kancelárii primátora na radnici.
Rok Márie Medveckej bude pokračovať ďalšími aktivitami. Vyvrcholením bude výstava v Art galérii Schürger v Tvrdošíne, otvorená 11. septembra, v deň narodenín maliarky. Na vernisáži odznejú spomienky. Galérii sa ich podarilo zozbierať od ešte žijúcich ľudí, ako aj z jej korešpondencie s významnými osobnosťami umeleckých kruhov.
Mária Medvecká, akademická maliarka
* 11. september 1914, Medvedzie † 23. apríl 1987, Bratislava
Pochádzala zo šľachtického rodu Medvecký z Medvedzieho a Malého Bysterca. Maturovala v Košiciach, pedagogické vzdelanie získala na Pedagogickej akadémii v Bratislave. Počas vojny študovala na oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Po roku 1945 pokračovala v štúdiu na Akadémii výtvarných umení vo Viedni a v Prahe u profesora Želibského. Pôsobila ako učiteľka v Zubrohlave, Tvrdošíne, Jablonke a Námestove. Vo svojich dielach znázorňovala rodnú Oravu a jej ľud. Od 50. rokov minulého storočia sa venuje i angažovaným témam socialistického realizmu - industrializácii či združstevňovaniu.
Výber z autorkinej tvorby sa nachádza v Galérii Márie Medveckej v Tvrdošíne, ktorá je sprístupnená verejnosti od roku 1979. Dielo Márie Medveckej môžme nájsť aj na poštovných známkach a tiež na československej desaťkorunovej bankovke, ktorá bola vydaná v roku 1960.
