MÚTNE. „Cestujem veľa po Liptove, Kysuciach, Turci aj okolo Žiliny, a preto si môžem dovoliť tvrdiť, že zo Žilinského kraja sú na Orave cesty najhoršie,“ hovorí starosta Mútneho Marián Murín.
Zbytočná robota
„Tam niečo zalepím, tam niečo prilepím,“ opisuje starosta prácu cestárov. „Volám ich buchtári. Pred pár dňami ma tiež rozčúlili. Výtlk len trochu vymietli, natreli penetrákom a chceli dať asfalt. Zobral som motyčku a vyhrabal niekoľko centimetrov špiny. Veď keď na to dajú asfalt, tak prvé auto to vytlačí. Je to zbytočná práca.“
Starosta poukazuje aj na výkonnosť cestárov. „Je slabá. Vyrátal som ju na približne šesť metrov štvorcových na deň. Keď si zrátate náklady na ľudí, plyn a prepravu techniky, vyšlo mi, že meter štvorcový stojí sto eur.“
Peniaze, peniaze
Za kritický považuje úsek medzi Brezou, Mútnym a Oravskou Jasenicou. „Diera na diere. Na Slovenskej správe ciest tvrdia, že nemajú peniaze. Túto vetu využíva v tomto štáte každý. Kam dáva Žilinský samosprávny kraj peniaze?“
Poukázal na to, že aj obce majú obmedzený rozpočet. „V Mútnom ale zvládame povinné náklady na mzdy, školu, zimnú a letnú údržbu ciest. Približne polovicu rozpočtu venujeme na investície, teda aj na vlastné cesty. Vo žilinskej župe aj v štáte stále rozprávajú, že nie sú peniaze. Nerád to hovorím, ale poslední sa o cesty nielen v Mútnom, ale aj na Orave a Slovensku, starali komunisti.“
Jozef Orušliak, riaditeľ Správy ciest ŽSK, závod Orava, uznal, že niektoré úseky ciest sú v zlom stave, ale upozornil, že sa starajú o 465 kilometrov ciest, čo je najviac v žilinskej župe. „Ich údržba spolu s piatimi hraničnými a šiestimi horskými priechodmi si vyžaduje vyššie nároky ako v iných častiach kraja.“
Vzorom je Poľsko
Starosta dáva za vzor severných susedov. „Nedávno som s kolegom, ktorý vyštudoval výstavbu ciest, prešiel v Poľsku tristo kilometrov po cestách druhej, prvej a možno aj tretej triedy. Skonštatoval, že za posledné roky Poliaci investovali obrovské peniaze do ciest. Sú rovné ako zrkadlo. Aj po piatich až desiatich rokoch sú kvalitné. Prišli sme na obchvat Trstenej. Má tri či štyri roky a cesta vyzerá ako 15-ročná. Rovnako je na tom obchvat Oravského Podzámku. Nájazdy na mosty ohrozujú vodičov. Prečo firmy, ktoré ich stavali, v rámci záruky chyby neodstraňujú? Zaujíma ma, kde končia peniaze za mýto. Prečo za ne neopravujú cesty?“
Stanovisko správy ciest
„Desať kilometrov dlhá cesta tretej triedy medzi Mútnym a Brezou má pomerne nízku intenzitu dopravy,“ hovorí Jozef Oršuliak. „Sú na nej dva nevyhovujúce úseky v dĺžke po dva kilometre s celkovým rozpadom vozovky a potrebnou rekonštrukciou povrchu.“
Cestári začali s opravou už počas zimného obdobia pomocou infražiariča. Vzhľadom na poveternostné podmienky a kapacitné možnosti zariadenia opravili len nebezpečné výtlky. Po zlepšení počasia začali s opravami pomocou teplej recyklovanej zmesi. Práce veľmi komplikoval sieťový rozpad a slabé podložie cesty. Kvalitu a rýchlosť opráv ovplyvňuje, že na Orave doteraz nepracujú obaľovacie súpravy, ktoré vyrábajú asfaltový povrch na cesty.
„V súčasnosti sú na ceste vyspravené všetky výtlky a nerovnosti sa snažíme zmierniť a vyspraviť ešte studenou dýzovou technológiou za pomoci Turba. Sme si vedomí, že vykonané práce sú len dočasným riešením, preto sme spomínané úseky zaradili do plánu súvislých opráv. Potrebujeme na ne takmer tristotisíc eur. V súčasnosti tam prebieha meranie únosnosti vozovky. Po jeho ukončení prijmeme opatrenia,“ dodal riaditeľ.
