DOLNÝ KUBÍN. V dolnooravskej metropole vari niet záhradky, ktorá by bola viac na očiach. Nachádza sa na ulici Obrancov mieru, hneď vedľa stánku s kvetmi. Cestou z Alejky do centra alebo opačne ju nemôžete minúť. Úhľadné záhony plné kvetov, byliniek či zeleniny, lemované ovocnými kríkmi a stromami, vás nevdojak prinútia spomaliť. „Niekedy sa pri mne pristaví aj dvadsať ľudí,“ hovorí Marika Kubalová.
Na jar je všetko ináč
Dolnokubínčanka, onedlho bude mať sedemdesiat, sa na Oravu prisťahovala z Dolniakov pred štyridsiatimi rokmi. Bývanie v tehlovej štvorbytovke by nemenila, všade má blízko, na autobus, na cintorín, do kostola aj do obchodu. Na mieste, kde má záhradku, kedysi obyvatelia okolitých bytoviek prášili koberce. Dnes ju od chodníka oddeľuje nízky plot. Občas za ním skončí cigaretový ohorok, škatuľka či fľaša, inokedy ho preskočí odvážny mladík.
„Potom ráno namiesto štyroch gladiol nájdem v záhradke iba tri,“ usmieva sa Marika.
Bývalá riaditeľka materskej školy, donedávna ešte učila, chválu odmieta. „Vedela by som si to predstaviť ináč, vôbec sa mi to nezdá dokonalé. Keď pozerám časopisy, až mi slzy tečú, čo všetko by som chcela. Vždy na jeseň si plánujem, čo budem pestovať. Príde jar, a je to celkom ináč.“
Jesenné plány mení jar.
Chcela iba ruže
Jeden rok je na čas venovaný záhradke lepší, druhý horší - v závislosti od množstva rodinných povinností. Na ploche desať krát šesť metrov už skúšala pestovať kadečo, a to chcela iba ruže.
„Mala som aj zemiaky. V hĺbke pol metra som postupne ukladala piesok, suchú trávu, znovu piesok a napokon rašelinu. Úroda bola úžasná.“
Väčšinu zeleniny vrátane obľúbenej šalotky, ktorá tak neštípe ako cibuľa, presunula na inú rodinnú záhradku. Trochu mrkvy, petržlenu, reďkovky či cibule ale musí byť aj pri dome. Nehovoriac o bylinkách. Darí sa rozmarínu, mäte, medovke, šalvii aj tymiánu. A bez ligurčeka nevie uvariť polievku ani zemiaky.
Mamin trúnok pre kvety
Útulný balkón patrí kvetom a paradajkám, obyčajným aj cherry. „Muž mi povedal, že ako Dolňáčka musím pestovať paradajky. Robím to rada, lebo tie dovozené, čo dozrievajú po ceste, nemajú žiadnu chuť.“
Nechýba kompost, ani plastové nádrže na vodu, hoci ju rozčuľuje, že sa nedajú poriadne vyčistiť. Proti slimákom bojuje pivom, ríbezle chráni postrekom zo žihľavy, cesnaku a modrej skalice. Hovorí, že niet nad čaj z dvoch listov čiernej ríbezle. Pôdu hnojí kuracím trusom, na kvety používa harmavit.
„Je to mamin trúnok pre kvety.“
V záhradke si prídu na svoje aj vtáky. Len na slivke visia štyri kŕmidlá, týždenne do nich Marika sype kilogramy potravy. „Keď začnú veľmi čvirikať, viem, že im treba dosypať semiačka.“
Vyjdem von a kopkám
Záhradníčenie v meste je čoraz populárnejšie. Dolnokubínčanka ho vrelo odporúča - spolu s lunárnym kalendárom a pozitívnym myslením.
„Vybehnete von a máte zeleninu, bylinky aj čerstvé kvety na stôl. Moja záhrada nie je ani okrasná, ani úžitková, mám ju pre radosť. A pohybu nie je nikdy dosť. Keď sa necítim vo svojej koži, vyjdem von a kopkám. Muž a dcéra sa pýtajú, čo toľko kopkám, keď nič nevidno. No neviem sedieť, stále musím byť v pohybe, tu už nepomôže nič.“
