BREZOVICA. Radosť zo svätorečenia prejavili veriaci netradične vo farnosti Brezovica. Presne v ten istý deň, teda 27. apríla, tam s radosťou posvätili na farskom dvore sochu sv. Jána Pavla II.
O pápežovi Jánovi Pavlovi II. môžeme povedať, že to bol pápež, ktorého sme zažili, precítili jeho slová a myšlienky a ešte za nášho života sa stal svätým. Nie je to nič bežné, pretože žiť na zemi spolu so svätým, poznať jeho vlastnosti, charakter, názory a správanie nezažije každá generácia. Neobvyklý je aj samotný proces svätorečenia, ktorý svätá Cirkev urýchlila. Procesy blahorečenia a svätorečenia sú veľmi zložité a majú presne stanovené pravidlá. Za ich správny priebeh zodpovedá Kongregácia pre kauzy svätých.
Porušili postupy
V prípade Svätého otca Jána Pavla II. sa najprv pápež Benedikt XVI. a potom aj pápež František rozhodli využiť svoju pozíciu najvyššieho zákonodarcu a štandardné postupy porušili. Proces blahorečenia oznámil Benedikt XVI. 13. mája 2005, len mesiac a niekoľko dní po smrti Jána Pavla II.
„Podľa pravidiel sa má počkať s procesom päť rokov po smrti,“ vysvetľuje správca brezovickej farnosti Jaroslav Rusnák. „Platí tu zásada Non veritas, sed auctoritas facit legem. Aj preto sme sa dostali do situácie, že sme zažili svätorečenie niekoho, koho sme poznali.“
Miesto na stretnutia
Ján Rusnák spomína na deň, kedy mu skrsla myšlienka osadiť sochu. „Keď vlani 30. septembra pápež František vyhlásil dátum svätorečenia, napadlo mi, že sv. Ján Pavol II., ktorý mi bol veľmi blízky, si zaslúži, aby mal miesto aj v našej farnosti.“ S myšlienkou zoznámil veriacich. Svätorečenie bolo dôvodom, aby kúpil sochu, ktorú predtým videl na predaj v jednej kamenárskej firme. „Našiel sa aj darca, ktorý sochu svätca zakúpil. Vedel som, že neexistuje správnejšie miesto než vo farskej záhrade.“ V areáli kostola by narúšala históriu architektúry.
Socha v životnej veľkosti v záhrade na konci dediny je úžasným miestom na pokoj.
Autor: RJ
