Na hlavné pojednávanie dostalo predvolanie dvadsaťpať svedkov, znalcov a ľudí, ktorým obžalovaní nejakým spôsobom ublížili. Išlo o vlámanie do firmy, krádež šperkov, vybúranie plastových okien, prepad zmenárne, vydieranie, napadnutie človeka, ale aj nerešpektovanie úradných rozhodnutí.
Spojilo ich výtržníctvo
Ani jeden z kumpánov, ktorých pred pár rokmi spojilo výtržníctvo, nemá zamestnanie. Príležitostné fušky už dávno nahradili čoraz častejšie krádeže a lúpeže. Mladíci sa pretekali pri pive U troch vlkov, kto vymyslí viac peňazí. Braňo a Urban si už po pár mesiacov aj odsedeli v base, Igorovi a Gustovi akoby nevadilo, že sú v podmienke a akonáhle niečo vyvedú, pôjdu tam. A Fero? Ten si z kamarátov uťahoval: „Chlapci, ste asi nešikovní.“
Lup si vždy delili všetci piati, ale podľa zásluhy. Kto riskoval najviac, dostal najviac, kto iba rozvíjal taktiku, mal aspoň symbolickú odmenu. Keď jeden z nich vytasil pri prepade zbraň, začali byť pre okolie až príliš nebezpeční.
Spoluúčasť rázne odmietla
Monika si Braňa pamätala ešte zo školských čias, no potom sa kdesi stratil. Keď ju teraz oslovil, dokonca vedel, kde a čo robí. Bola v siedmom nebi. Obdivovala ho, aj keď, pravdupovediac, najmä pre peniaze. Nešetril na nej.
Chodili spolu necelého pol roka, aj to ale s prestávkami, keď raz za ňou prišli dvaja muži a predstavili sa ako policajní vyšetrovatelia. V tom čase už tušila, že kvôli Braňovi, a asi aj kvôli jeho kamarátom.
„Hej, pýtal sa ma kedysi na to,“ odpovedala im. „No nevedela som, či sú v trezore aj peniaze.“ Že by mala byť nejakým spôsobom do vlámačky do firmy Lastov, o ktorej čítala v novinách, zapletená, Monika rázne odmietala. Vo firme pracovala ako upratovačka. „Nie, určite som nikomu žiadny tip nedala.“
Pravda ale je, že dala. A je tiež pravda, že Braňo si ju vyhliadol iba kvôli tomu tipu, hoci si to Monika nepripúšťala. No ale keď sa už o firme Lastov rozprávali, nedokázala povedať nie. Dokonca vyšla v predvečer krádeže na povalu pootvoriť vetracie okienko.
K trezoru išli naisto
Na záťah do firmy Lastov sa mladíci vybrali vo štvorici. Úlohy si rozdelili ešte U troch vlkov. Jeden ostal pri prázdnej vrátnici, druhý pod oknami administratívnej budovy. Braňo a Gusto vyliezli po mrežiach na strechu, odkiaľ cez otvorené vetracie okienko vošli dnu a zbehli na prvé poschodie. Na chodbe odtrhli riadiacu jednotku a čidlo poplašného zariadenia. Išli naisto. Vypáčili dvere kancelárie, dnu vypáčili dvere plechovej skrine, v ktorej bola ohňuvzdorná skriňa. Karbobrúskou, ktorú si priniesli so sebou, rozrezali jej zadnú časť a rozlámali betónovú výplň. Zobrali bankovky a kadiaľ prišli, pokojne aj odišli.
O pár týždňov neskôr
„Stavme sa, že vynesiem šperky zo zlatníctva za bieleho dňa,“ chvastal sa v jedno letné popoludnie pri pive Fero. „Ako? Nechajte sa prekvapiť. Ale nebude to tu, ani v okolí. Vy však zlato speňažíte. Okej?“
Urban vytiahol tablet a do googlu zadal zlatníctvo. Z tisícok možností padol tip na jednu v Banskej Bystrici. „Čo ti treba?“ pýtali sa Františka chalani. „Nič.“
O tri dni sa pochválil plnou hrsťou zlatých retiazok. Oni sa zasmiali, keď im rozprával, ako sa do predajne dostal. „Jednoducho, bolo otvorené,“ povedal.
Do predajne vošiel za bieleho dňa. „Chcel by som nejaký šperk pre priateľku,“ povedal. Predavačka vybrala podnos s retiazkami a náramkami, aby si ich zákazník mohol lepšie pozrieť. „Nech sa páči,“ povedala. Mladík počúvol, zobral jej podnos z rúk a utiekol. Hodnotu lupu vyčíslilo zlatníctvo na 1300 eur.
A hoci si zlodej zadovážil dobrých svedkov, ktorí mu potvrdili, že v tom čase opravoval na dvore auto, nepomohlo. Predavačky ho bez pochýb spoznali na fotografii, ktorú im polícia predložila. Neskôr ich podrobila aj rekognícii cez sklo, kde mali páchateľa označiť spomedzi viac osôb.
Ušli bez lupu z fary
Kuriózny prípad sa stal aj v neďalekej obci. V nedeľu ráno zarazil ľudí idúcich do kostola pohľad na stavbu novej fary. V sobotu robotníci osadili okná, teraz ich niet. „Čo im šibe?“ hromžili na stavbyvedúceho i farára.
Dnes je to už jasné. Okolo pol tretej nadránom vošiel do areálu novostavby farskej budovy Braňo s Ferom. Jedno okno rozbili, aby sa dostali dnu, ďalších sedem, zaistených len purpenou, potom zo stien jednoducho vyrezali. Farnosť by bola prišla o takmer 3000 eur, keby nie náhoda, s ktorou zlodeji nikdy nepočítajú.
„Všimol som si ešpezetku, no nestíhal som ho prenasledovať,“ povedal svedok na súde. Okolo išiel náhodou. „Keď som sa vrátil na farský dvor a videl okná, zavolal som políciu.“
Vraj je to výplod policajtov
Pred súdom aj Igor, aj Braňo spoluúčasť na vlámačke do Lastova popierali. „Nechápem, ako môžeme byť obvinení iba na základe výpovede spoluobvinených a pochybnej výpovede nejakej svedkyne,“ hovoril Braňo. No Gusto a Urban sa k činu priznali, obaja popisovali priebeh vlámania zhodne a jednoznačne usvedčili aj Igora a Braňa.
„Celú akciu vymyslel Braňo, on aj rozdelil úlohy,“ tvrdil Gusto. „Urban a ja sme z lupu dostali po 1000 eur, toľko mala dostať aj nejaká Monika, Braňova priateľka, ktorá im dala tip. Sme ochotní škodu nahradiť.“
Igor to celé označil za výplod policajtov. Rovnako urobil Braňo. „Áno, Moniku poznám, áno, stretli sme sa spolu aj s Igorom, viem, že pracovala v Lastove, ale nikdy sme sa nebavili na tému prípadného vylúpenia spoločnosti.“
Gusto nechápal, prečo sudca i zástupcovia Lastova hovoria o tom, že z trezoru zmizlo 17-tisíc eur, on vie iba o šiestich tisícoch.
Igor výšku trestu netušil
Prepad zmenárne troma mužmi v kuklách oznámil polícii z neďalekého baru Peter. „Všimol som si, ako pred zmenárňou zaparkovala strieborná Octavia s čiernymi sklami, z ktorej vystúpili tri osoby v kuklách.“
Igor spočiatku úplne popieral svoju vinu a tvrdil, že tam ani vôbec nebol. Na hlavnom pojednávaní však zrazu povedal, že by sa chcel k lúpeži priznať.
„Šoféroval som ja. Keď sme vošli dnu, chalani zakričali „sem peniaze“. Ja som stál pri stolíku a v snahe nahnať pracovníkom strach, rozbil som sklo, pričom som si porezal ruku. Chalani mali akési atrapy zbraní, ja iba kľúč z golasady.“
Znalecký posudok kriminalisticko-expertízneho ústavu potvrdil, že krv na skle je Igorova.
Dvoch kumpánov vraj poznal z kaviarne Korcafé, vie však iba ich krstné mená. Po akcii zaparkoval Igor v prenajatej garáži a auto celé prestriekal na inú farbu.
„Sedemtisíc eur sme si rozdelili. Nevedel som predtým, že za lúpež hrozí taká vysoká sadzba trestu odňatia slobody.“
Otras mozgu po zauchu
V ďalšom prípade využil Igor pred súdom právo nevypovedať. Sudca preto prečítal jeho výpovede z prípravného konania. V ňom Igor priznal, že toho muža zrazil päsťou na zem, no rozhodne poprel, že by po páde ešte chytil jeho hlavu a búchal ňou o podlahu.
Ani v prípade trestného činu vydierania Igor pred súdom nevypovedal. „Dal som Vladovi šušťákové súpravy, aby ich speňažil,“ vysvetlil už predtým vyšetrovateľom. „Utŕžené peniaze mi mal dať, sľúbil som mu z nich províziu. On ich však minul na hracích automatoch. Že som mu vlepil zaucho? To len preto, že sa nevie odpútať od automatov.“
Vlado nepoprel kšefty so šušťákmi pre Igora, tvrdil však, že stratil evidenciu a to Vlado využil. „Chcel až 500 eur.“ So splatením mu pomohla mama a kamarát, aby dal Igor Vladovi pokoj.
Škody musia nahradiť
V bare U troch vlkov majú dnes o piatich štamgastov, ktorí bývali vždy pri peniazoch, menej.
Igorovi súd vymeral úhrnný trest odňatia slobody v trvaní desať rokov, odsedí si ho v tretej nápravnovýchovnej skupine. Fero dostal desať mesiacov väzby, Gusto rok, Braňo osemnásť mesiacov. Podmienečný trest uložil súd iba Urbanovi, sekať dobrotu musí tri roky. Z mestečka, kde každý o každom vedel, sa radšej odsťahoval.
Odpykať si tresty však nestačí, Igor musí nahradiť škodu zmenárni, Fero zlatníctvu za šperky, tí, ktorí boli kradnúť vo firme Lastov, jej musia peniaze vrátiť.
