TVRDOŠÍN. Chov veľkonočných jahniat je z roka na rok nerentabilnejší. Chovatelia dostávajú za kilo v živej váhe maximálne dve a pol eura. Ak jahňa nemá správnu veľkosť a hmotnosť, cena je ešte nižšia. Náklady na dochovanie sú čoraz vyššie. Tvrdošínske družstvo po rokoch prvýkrát nepredalo jahňatá na talianske trhy, ale domácim chovateľom. O zmenách sme sa rozprávali s Cyrilom Orčíkom, podpredsedom poľnohospodárskeho družstva Žiarec.
Prečo ste sa rozhodli zmeniť zaužívaný predaj veľkonočných jahniat?
Inde na Slovensku to funguje už pár rokov, dôvody sú najmä ekonomické. Pred desiatimi rokmi sme za kilo dostali 113 slovenských korún, dnes máme ledva 2,50 eura. Jahňa niekoľko mesiacov cicia mlieko od matky. Okrem toho ho dokrmujeme kŕmnymi zmesami, ktoré musíme kupovať. Straty sú pri súčasnej cene jahniat obrovské.
Koľko dní stačí nechať jahniatko pri ovci?
Štyri. Odcicia prvé mlieko, takzvané kolostrum, odstavíme ho a hneď môžeme začať ovcu dojiť. Sto dní po okotení má najviac mlieka. Jedna nadojí denne zhruba 1,2 litra mlieka. Keď boli pri nich jahňatá a začali sme ich dojiť až po troch mesiacoch, mali iba po pol litri. Nepomohlo ani to, že sme ich vyháňali na pašu. Ovcu sa už po takom dlhom čase nepodarí poriadne rozdojiť. Dnes pri 500 ovciach predáme každý druhý deň mliekarni 1250 litrov. Liter ovčieho mlieka stojí takmer euro.
Kam putovali mladé jahňatá?
Mali sme ich zhruba sedemsto. Spomenuli sme niekoľkým ľuďom, že si k nám môžu prísť kúpiť mláďatá, po eure za kus. Informácia sa rýchlo rozšírila. Záujem nás prekvapil, prišlo množstvo ľudí. Nielen z nášho okresu, ale aj z námestovského. Niektorí chovatelia si zobrali päť jahniat, mnohí však kúpili aj štyridsať či päťdesiat.
Ako sa o ne starali a čím ich ľudia kŕmili, keď ste ich tak skoro odstavili od matiek?
Z mesta a okolia si k nám chodili kupovať kravské mlieko. Veľmi dobre sa na ňom dajú dochovať. Niektorí dokrmovali sušeným mliekom. Samozrejme, prvé týždne sa chovatelia narobili. Ale všetci vedeli, že bez fľaše s cumľom im jahňatá neprežijú.
Je takýto postup ekonomicky výhodnejší?
Určite. Keď si porátame náklady na vychovanie jahňaťa, zoberieme cenu, ktorú zaň dostaneme, a na druhej strane spočítame, koľko dostaneme za mlieko, je druhý spôsob oveľa výhodnejší. Predpokladáme, že budeme aspoň dvadsať percent v pluse.
Predali ste všetky, alebo vám nejaké zostali?
Všetky, ktoré sme ponúkli. Do ďalšieho chovu sme si nechali asi 150 jahniat. Tie odchovali ovce. Do budúcnosti však uvažujeme, že si zaobstaráme mliečny automat na kŕmenie. Tak budeme môcť odstaviť od oviec všetky jahňatá a predať sto percent mlieka. Keď je oň záujem, musíme to využiť.
Plánujete takto postupovať aj v budúcnosti?
Určite, Taliani akoby si z nás robili srandu. Neraz nám brali jahňatá a my sme ešte pri nakladaní netušili, koľko za ne dostaneme. No keďže by sme ich už odchované a v takom množstve tunajším ľuďom nepredali, nemali sme na výber. Ak sa cena za kilo nezdvihne, a to by musela dosiahnuť aspoň štyri eurá, pôjdeme touto cestou.
Už ste začali vyháňať ovce na pašu?
Áno, prvýkrát boli na paši štvrtého apríla, pomohla nám mierna a krátka zima. Vlani sme s pasením začali až 22. apríla. Akonáhle sa zazelenala tráva, mohli ísť vonku. A hneď sa to odzrkadlilo aj na mlieku. Je opäť o niečo výživnejšie, chutnejšie a kvalitnejšie. Namiesto najkvalitnejšej májovej bryndze tak máme tento rok už aprílovú.
