TRSTENÁ. Polia sa začiatkom apríla zaplnili ľuďmi. Viacerí počas slnečných víkendov sadili zemiaky. Pár dní pred Veľkonočnými sviatkami uponáhľaných pestovateľov zaskočilo chladné počasie a sneh. Uškodiť by však zemiakom v zemi nemali. „Kým nepríde mráz, nevadí, že sú už zasadené,“ hovorí agronómka trstenského družstva Emília Pániková. „Môže len dlhšie trvať, kým vyjdú na povrch. Ponáhľať sa nie je kam. Aj keď počasie nás môže prekvapiť aj neskôr.“
Zem musí byť zohriata
Trstenské poľnohospodárske družstvo Trsteník je jedno z posledných, ktoré sa okrem živočíšnej výroby venuje aj pestovaniu zemiakov. „Pestujeme ich od založenia družstva a zostali sme pri tom až dodnes,“ hovorí Emília Pániková. „Aj napriek búrlivým rokom, ktoré družstvá prežili, a aj napriek tomu, že tržby z predaja zemiakov už dnes veľké nie sú. Z pôvodných 140 hektárov už dnes sadíme len na zhruba polovičnej výmere.“
So sadením zemiakov sa veľký pestovateľ nikdy neponáhľal a neurobil to ani tento rok, hoci zima bola slabá a teplé dni prišli veľmi skoro.
„Do zeme idú každoročne v druhej polovici apríla, najneskôr do 10. mája, kedy má pôda potrebnú teplotu, je dostatočne prehriata, zemiaky sú prebudené a naklíčené. Samozrejme, všetko závisí aj od počasia.“
Ján Kľúčik z Osádky sadí každoročne zhruba 250 kíl zemiakov na prvého mája, ak počasie dovolí. „Je voľno a sviatok práce oslávime prácou,“ hovorí. „Sadiť skôr nemá význam, zem je studená a zemiak v nej bude spať. To môže zostať aj v pivnici. Má ísť do teplej zeme, aby začal hneď klíčiť. Keď neskôr zasadím, neskôr vykopem, a to mi vyhovuje.“
Ešte je čas
Avizované sadenie vo veľkom nepotvrdil starosta Veličnej Anton Bukna. „Možno ak si niekto zasadil pri dome. Družstvo určite nesadilo, pretože sadenie na záhumienkach, ktoré sa dopredu žrebuje, hlásime cez obecný rozhlas.“ Hruštínčania sa takisto neponáhľajú. „Ak zo dvaja posadili,“ povedal starosta František Škapec.
K Medzibrodčanom, ktorí už zemiaky posadili, sa nepridal Ján Krúpa. „Som poľnohospodár, viem, kedy mám zasadiť. Na Bielu Sobotu sejeme burgyňu, švábku sadíme až po prvom máji.“
Strhnúť davom sa nenechal ani Peter Šaliga. „Ťahalo ma, keď som videl ostatných, ale rozhodol som sa počkať, pretože zemiaky majú ísť do teplej pôdy. Zasadíme ich po Veľkej noci, približne desať vriec.“
Rob, čo robia ľudia
V Žaškove ľudia využili prvé tohtoročné teplé dni. „Asi polovica už má zemiaky zasadené,“ hovorí zástupca starostu Ivan Dzúrik. „Zvyšok začne po Veľkej noci, po oteplení.“
Jeho sadzač využíva takmer celá obec, výnimkou nie je ani Ladislav Kuriš. „Zemiaky mám nasadené na 20 ároch už od siedmeho apríla. Do zeme išlo necelých 600 kíl. Zástupca mal vtedy voľno, tak som sa prispôsobil. Okrem toho som potreboval nasadiť pšenicu a jačmeň. Ale teraz je zlý čas. Och-ladilo sa. Uvidíme, čo to s nimi urobí.“
V Krušetnici sú už zemiaky taktiež v zemi. „Vari týždeň, využili sme pekný čas,“ povedal starosta Jozef Stančík. „Zdalo sa mi to zavčasu, ale ako sa hovorí, čo robia ľudia, rob aj ty, nechcel som byť posledný.“ Stančíkovci zasadili štyri vrecká na približne desiatich ároch. „Uvidíme, ako to dopadne, potom vám dám vedieť.“
Menej pestovateľov
Kedysi si väčšina Oravčanov dopestovala zemiaky sama doma, dnes ich mnohí kupujú v supermarketoch. Pestovatelia sa sústreďujú na juh Slovenska, k veľkým mestám.
„Tam je zaujímavá ich distribúcia, predaj aj cena,“ hovorí Emília Pániková. „V súčasnosti je mnoho odrôd. Zemiaky sa pestujú na polotovary, na výrobu čipsov, príloh, kaše, na hranolky, s väčším obsahom škrobu, existujú aj odrody, ktoré sa predávajú ako prané zemiaky v supermarketoch. Nedajú sa pestovať v ktorejkoľvek lokalite.“
Na Orave ubúda väčších pestovateľov aj kvôli množstvu obchodníkov zo susedného Poľska.
„Konkurujú nám cenou, nie kvalitou. Poliakom sa oplatí všetko, nám nič, keďže máme takú agrárnu politiku, akú máme,“ dodala agronómka trstenského družstva.
