KRAĽOVANY. Rok uplynul od doby, keď sa v Kraľovanoch Rieke výrazne pohol svah. Ohrozuje nielen kameňolom, ale podľa odborníkov aj rodinné domy, motorest, železnicu, hlavnú cestu R18, kúpajúcich sa v jazerách aj výstavbu diaľnice D1. Správa Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra uvádza, že predstavuje veľmi vysoké riziko, ktoré treba neodkladne riešiť.
Stovky tisíc eur
Vláda sa týmto problémom zaoberala niekoľkokrát, naposledy 6. marca. „Vyčlenila 210-tisíc eur na projekt a sanáciu,“ hovorí starosta Kraľovian Ľubor Had. Obec zabezpečí len výstražné tabule, ktoré zakážu vstup ľudí do lomu počas prác. „Podľa plánu by to mali stihnúť do konca júla, ale žiadali sme, aby to urobili čo najskôr, kvôli letnej sezóne.“
Majiteľ lomu Vladimír Sopúch musel kvôli zosuvu obmedziť ťažbu v kritickom úseku. „Pohybujúci sa materiál odťažia a presunú z hornej časti lomu do dolnej. Zníži sa tým tlak na šmykovú plochu.“
Vypúšťanie jazera
Do úvahy prichádza aj zníženie výšky hladiny veľkého jazera, v ktorom sa podľa odhadov nachádza 350-tisíc metrov kubických vody. Plavcom ani milovníkom kúpania a opaľovania sa bez oblečenia to nevadí. Potápačom z martinského klubu Hippocampus sa táto myšlienka nepozdáva.
„V najhlbšom mieste sme namerali 11,4 metra, ale prevažná časť má šesť až sedem metrov,“ hovorí člen klubu Svatopluk Bumbala. „Sú tam výborné podmienky na výcvik. Znížením hladiny by sme nemohli nacvičovať niektoré veci.“
Pokračovanie ťažby
Prevádzkovateľ lomu by mal ťažbu ukončiť v roku 2015. Ministerstvo hospodárstva však chce, aby spracoval všetok vhodný materiál, lebo ho chce uzavrieť navždy. Nechce povoliť otvorenie nových lomov, pokiaľ sa v starých dá ťažiť.
„Uvidíme, či sa po sanácii bude dať v tom mieste pokračovať v bežnej ťažbe,“ hovorí Vladimír Sopúch. Na prípadné predĺženie doby ťažby sa pozerá skepticky. „Ak do tohto termínu nestihnem vyťažiť všetko, neviem, či budem žiadať o povolenie na predĺženie doby. Je s tým spojené neuveriteľné zložité a zdĺhavé povoľovacie konanie.“
Ďalšie lokality
Ak všetko dobre dopadne, Kraľovany Rieka budú druhým úspešným rozsiahlym projektom sanácie zosuvu za ostatné roky na Orave. Prvým je stabilizácia brehov nad sídliskom Banisko v Dolnom Kubíne. Pred štyrmi rokmi vláda na tento účel poskytla 266-tísic eur.
„Vybudovali sme systém sifónových drenov, ktorý zachytáva a odvádza podzemnú vodu,“ hovorí Marián Smoleň, vedúci odboru výstavby na radnici. „Je pravidelne monitorovaný a funkčný. Brehy sú stabilné.“
Horšie je na tom Daniel Dudáš zo Žaškova. Po výdatných dažďoch roku 2011 sa na jeho dvor a humno zosunuli tony zeme. Žaškov je spolu s ďalšími 32 lokalitami na Slovensku zaradený do inžinierskogeologického prieskumu a do 1. etapy sanácie havarijných zosuvov. Pre Žaškov malo na úvod stačiť 33-tisíc eur. Zatiaľ ich však nik nedostal.
Starosta Milan Pavlovčík je sklamaný. „Kraľovany vyriešili pomerne rýchlo, lebo tam je situácia kritická a ohrozená je cesta, železnica aj výstavba diaľnice. Pre nás sa peniaze zatiaľ nenašli.“
