TRSTENÁ. „Často sa stáva, že k nám chodia deti meniť peniaze, lebo potrebujú drobné na autobus,“ hovorí predavačka Anna. „Stovku som najskôr rozmeniť nechcela, ale potom som sa zľutovala.“
Predavačka im bankovku rozmenila, dvojica chlapcov odišla na autobusové nástupište. Až potom si Anna všimla, že stoeurovka je nejaká zvláštna. Na prvý pohľad sa od pravej nelíšila, mietol ju však papier. „Bol tenší. Ukázala som peniaze kolegyni, aj zákazníčke. Najskôr nám napadlo, či nemôžu byť vypraté.“ V predajni prístroj na kontrolu pravosti bankoviek nemajú. Predavačky si ju prehliadli proti svetlu. Keď Anna na nej nenahmatala drsnú hĺbkotlač, jeden z ochranných prvkov eurobankoviek, bola si takmer istá, že ide o falzifikát.
Vybehla na nástupište hľadať chlapcov. Spoznala ich vďaka oblečeniu. „Keď som im povedala, že mi dali falošnú bankovku, boli prekvapení. Vraj im ju dal kamarát. Ale peniaze, ktoré som im dala, mi vrátili.“
Cestou naspäť do práce oslovila mestského policajta, ktorý práve organizoval premávku na priechode pre chodcov pred pekárňou. „Išli sme spolu na nástupište, bol tam už len jeden, starší,“ hovorí mestský policajt. Chlapca zadržal, kým neprišla štátna polícia. Policajtom spolu s ním odovzdal aj falošnú bankovku.
