MÚTNE. Anton Holubčík mal k drevu odjakživa blízko. Zoznámil ho s ním otec, ktorý, okrem iného, vyrábal pre deti malé vozíky. „Vždy som chcel byť rezbárom,“ hovorí Anton. „Vtedy ale nebrali, tak som išiel za tesára.“ Päťdesiatnik cez deň obsluhuje gáter na mútňanskom družstve. Po večeroch vyrába drevostavby. A nie hocijaké.
Bližšie neba
V záhrade rodinného domu v Mútnom si najprv postavil maketu rodného domu. „Bol to zrub, stál na začiatku Pribišskej v Oravskej Lesnej. Brat ho neskôr prerobil.“
V Lesnej žil Anton v doline, v Mútnom na úvetrí. „Neviem, kde je lepšie. Tu som bližšie neba.“
Kúsok Lesnej v mútňanskej záhrade.
Ďalšia vzácnosť rodnej dediny, kostol sv. Anny, púta pozornosť hneď vedľa. „Aj veža bola krásna, kým na nej nepristála vrana a nezlomila ju. Začal som ho robiť a potom som sa zľakol. Či prejde cez osemdesiatky dvere. Našťastie, maketa má presne 80 centimetrov, dvere o jeden viac. Múry som urobil zo sadrokartónu, čo ale neodporúčam, pre vonkajšie použitie to nie je vhodný materiál.“
Okrem vrany dostal kostol zabrať aj na Ondreja. „Je priskrutkovaný na drevených koloch. Zrejme ich niekto vyrušil, tak ich nestihli vytiahnuť.“
Od manželky hej
Kostol, ktorý Mútňan vyrobil podľa obrazu v novotskom svätostánku, skrášľuje vestibul tamojšieho sociálneho zariadenia. V dielni má rozrobený mútňanský. „Starí ľudia hovoria, že bol rovnaký ako v Novoti, len vnútorná výzdoba bola iná. Je takmer hotový, ostáva už iba chodník a plot zo štekov.“
Ako predloha mu slúžia fotografie. Nasleduje nákres. Každý kostol začína stavať od kríža. Pri práci so smrekom mu pomáha cirkulár, hobľovačka, fréza a synovcovia. Samotná práca je dobrodružstvom. „Najnáročnejšie je to na presnosť, aby mi to vyšlo.“
Čo kostol, to deväťsto šindľov a dvesto hodín roboty. „Pre dobrý pocit, za eurá som ešte nerobil.“
Keď sa dnu svieti, vidno, že sa majster pohral aj s vnútrajškom. Najbližšie má v pláne vyrobiť prvý lesňanský kostolík, ktorý stál v osade Lehotská. Verí, že bude mať vďaka kostolom odpustené? „Od manželky hej,“ usmieva sa Anton.
