DOLNÝ KUBÍN. Príchod jari ohlasuje čoraz menej vtákov. Na klesajúci počet lastovičiek aj vrabcov upozorňujú ornitológovia roky. Opierajú sa pritom o celoeurópsky monitoring bežných druhov vtáctva, na Slovensku sa robí od roku 2005.
„Vtáky sa sčítavajú metódou bodového transektu,“ vysvetľuje ornitológ Dušan Karaska. „Na dvadsiatich bodoch, vzdialených minimálne tristo metrov, sa presne päť minút zaznamenáva všetko zistené vtáctvo – druhy aj kusy. Robí sa to každý rok v rovnakom čase a rovnakom mieste s najviac týždňovou toleranciou.“
Orava nie je výnimkou
Vrabce, ktoré žijú s ľuďmi stovky rokov, ohrozuje najmä nedostatok potravy.
„Zmenila sa štruktúra hospodárstva,“ hovorí Karaska. „Mnohé družstvá skončili, ľudia prestali chovať hydinu, pretože sa to neoplatí. Nevieme presne, koľkonásobne, ale je isté, že vtáčatá výrazne miznú aj na Orave.“
Na Slovensku zatiaľ mierne klesajúci druh odborník radí prikrmovať, sám tak robí od roku 1998, a to na dvoch miestach. Prvé má za domom v Oravskom Podzámku, druhé v Pribišskej doline. Na rozdiel od sýkoriek, ktoré obľubujú loj a slnečnicu, vrabce uprednostňujú obilie.
„Najradšej majú pšenicu a jačmeň. Treba vybrať pokojné miesto bez veľkých sklenených plôch, ktoré pripravujú vtáctvo o život. A v bytovke brať do úvahy susedov, aby im vtáky nešpinili vypratú bielizeň. Potrvá niekoľko dní, kým prídu, no potom si zvyknú.“
Druhým dôvodom je úbytok miest vhodných na hniezdenie. Zateplené budovy a vynovené fasády pripravujú o domov nielen vrabce.
Ako jedlo
Ovplyvniť počet lastovičiek a belorítok, živiacich sa lietajúcim hmyzom, je ťažšie.
„Migrujúce druhy, ktoré zimujú v tropickej Afrike, sú na tom najhoršie. Jednak sa hodne lovia na jedlo. Okrem toho sa tamojšia krajina mení, odlesňuje sa a vysušuje.“
Čo je za plotom, to ma nezaujíma
Ornitológ apeluje na úctu a pozitívny vzťah k prírode. „Okolo svojho domu chcem mať poriadok, čisto, všetko čo najkrajšie. Čo je za plotom, to ma nezaujíma. Ochranári nechcú, aby sa ľudia vrátili do jaskýň. Alebo aby predali auto, kúpili si chalupu, chovali prasiatka a žili v askéze. Stačí správať sa racionálne a šetrne a nebyť otrokom výrobcov, ktorí nás nútia kupovať si tovar, ktorý nepotrebujeme. Najlepší je výrobok, ktorý sa nevyrobí, drevo, ktoré sa nevyrúbe, surovina, ktorá sa nevyťaží. Každé ťaženie prináša ničenie prírody. Preto je dôležité efektívne využitie prírodných zdrojov. Nielen kvôli prírode, ale predovšetkým kvôli nám. Čo nevyťažíme teraz, zostane nám do budúcnosti.“
Gazdiná si hniezdo v kvetináči nevšimla, spočiatku ho aj polievala. Foto: LÝDIA VOJTAŠŠÁKOVÁ
Čo z toho máme
Na začiatku hniezdnej sezóny Dušan Karaska prosí o toleranciu.
„Za to, že vtáčatám umožníme prežiť a nájsť domov, nás zadarmo zbavujú škodlivého hmyzu. Obveseľujú nás a sú indikátorom kvality prostredia. Niektoré druhy, náročnejšie na svoje prostredie, sú akousi značkou kvality prostredia, pretože ak niekde žijú v dostatočnom množstve, musia mať na to vhodné podmienky. Hovorievam to aj poľovníkom. Jeleňa môžem mať aj na farme alebo v záhrade, no dôkazom kvalitného lesa je vlk, rys a medveď. Pretože ak niekde môžu tieto šelmy trvalo prežiť, zaručene tam prežije aj jeleň, diviak či srna. Krajina, kde sa nájdu tiché miesta pre spomínané citlivé druhy, je zachovalá.“
