DOLNÝ KUBÍN. Čo samospráva, to iný priebeh rokovania jej volených zástupcov. Hoci sú schôdze zásadne verejné a termíny vopred oznámené viacerými spôsobmi, ľudia im väčšinou nevenujú pozornosť. No nájdu sa aj výnimky.
Prísne pravidlá
V Dolnom Kubíne je sála kultúrneho domu väčšinou prázdna. Výnimkou sú závažné témy, ktoré sa týkajú niektorých skupín ľudí. Podporiť zámer vybudovať amfiteáter prišlo približne dvadsať mladých. V prípade odpustenia daní súkromným školám sa zasadnutia zúčastnili pedagógovia cirkevnej školy.
Pravidelným poslucháčom je Pavol Pachník, ktorého poznajú aj iné mestá a obce na Slovensku. Po jeho podnete museli zrušiť zákaz pitia alkoholu na verejnosti. Upraviť museli aj všeobecne záväzné nariadenia o chove psov. Bývalý policajt sa v zákonoch vyzná a v prípade ich porušenia sa snaží, aby zastupiteľstvá urobili nápravu. Často tak nahrádza mestských právnikov, ktorí za svoju činnosť berú peniaze, ale výsledok ich práce nie je v súlade so zákonmi.
V metropole dolnej Oravy platia prísne pravidlá diskusie. Ak niekto z občanov prejaví záujem predniesť svoj návrh, podnet či príspevok, hlasujú o tom poslanci. Ak súhlasia, rečník môže pristúpiť k mikrofónu. Aj preto bývajú zasadnutia mestského parlamentu pokojné a emócie sú pod kontrolou.
Jeden čaká, druhý vykrikuje
Rokovania 13-členného mestského zastupiteľstva v Námestove, vlani ich bolo trinásť, patria k najdlhším a najbúrlivejším na Orave. Aj zásluhou Námestovčanov, ktorí pravidelne robia spoločnosť poslancom, úradníkom a novinárom. Cesty, chodníky, územný plán, bývanie, majetkovo-právne záležitosti, žiadosti o peniaze - vari niet oblasti, ktorá by neprišla na pretras. Zásluhou petícií a osobnej účasti na rokovaní obyvatelia presadili mnohé požiadavky. Spomeňme dlažbové chodníky na Mlynskej alebo zrušenie parkovného na Nábreží.
Kým jeden človek celé hodiny trpezlivo sedí a čaká na slovo, druhý sa ani neobťažuje si ho pýtať. Aj preto to občas na rokovaní vyzerá ako v krčme, kde sa všetci prekrikujú jeden cez druhého. Priebeh azda najlepšie vystihla Elena Krausová v decembri pamätnou vetou: „Rokujete ako záhradkári.“ K dôstojnejšiemu priebehu by pomohlo ozvučenie zasadačky a povinnosť rečníka pristúpiť k mikrofónu.
„Ľudí, ktorí sa o dianie v meste zaujímajú nezištne, možno spočítať na prstoch jednej ruky,“ povedal prednosta úradu Milan Rentka. „Podstatne viac je tých, ktorí sú na rokovaní z dôvodu vlastného alebo skupinového záujmu. A v porovnaní s minulosťou pribudlo ľudí, ktorí síce sledujú svoj osobný prospech, no schovávajú sa za pojmy ako záujem mesta alebo transparentnosť.“
Sused zreferuje
„Po čo by som tam chodil,“ povedal o rokovaní obecného zastupiteľstva Miroslav Kuriš z Oravskej Poruby. „Sused je poslancom a ten mi zreferuje, čo prejednávali.“
V Mútnom by ste na zasadnutí zastupiteľstva hľadali občanov márne. „Ak niekto niečo chce, príde na obecný úrad,“ povedal starosta Marián Murín „Ľudia využívajú aj možnosť osobného stretnutia s poslancami.“
Žaškovčanov tiež nezaujíma, o čom poslanci so starostom rokujú. „Kedysi ľudia chodili, teraz už nie,“ povedal zástupca starostu Ivan Dzúrik. „Veľakrát som sa už chystal, ale nemám čas,“ povedal Ladislav Kuriš. „Stále som v práci alebo na poli.“
Čo môže byť lepšie, keď korún niet
Termín rokovania s programom zverejňuje Oravské Veselé na úradnej tabuli, webovej stránke aj cez rozhlas. „Keď ľudia prídu na úrad so žiadosťou, o ktorej bude rozhodovať zastupiteľstvo, upozorníme ich na termín rokovania,“ povedal prednosta úradu Albín Maslaňák. „Zvyknú prísť prizrieť si svoju žiadosť, prípadne vysvetliť, o čo ide, aby bolo poslancom všetko jasné. V poslednom období chodia aj mladí, chcú vedieť, ako to funguje.“
Margita Goláková na rokovania nechodí, ani sa nechystá. „Som rada, keď nemusím nikde ísť, len to, čo treba. Či tam budem, či nebudem, aj tak to ináč nebude. Na rozhodovanie sú väčší páni. Bývam na vyšnom konci, mám to tri kilometre. Kto by so mnou chodil. A večer sa bojím.“
Aj Mária Jagelková chodí na úrad len raz do roka – zaplatiť dane. „Bola som poslankyňa ešte za totality. Už sú to roky. My už nič nenarozhodujeme, na to sú mladí. Teraz volili prezidenta. No čo môže byť lepšie, keď korún niet.“
Oravskoveselčanka Gabriela bola na rokovaní raz, hodnotí to ako prínos. „Keď tam človek je a zastupuje sám seba, poslanci reagujú ináč, ako keď hovoria o ňom bez neho. Okrem toho, nemusia poznať celú problematiku. Má zmysel tam ísť.“
Vedia zabojovať
Aj napriek tomu, že za posledných osem rokov nebolo ani jedno zastupiteľstvo vyhlásené za neverejné, Párničania sa rokovaní aktívne nezúčastňujú. „Výnimkou sú prípady, keď sa jedná o vec, ktorá sa bytostne dotýka len ich,“ hovorí starostka Milada Antalová. „Vtedy vedia tvrdo zabojovať a niekedy aj neudržať emócie na uzde. Vždy sa snažíme nájsť riešenie prijateľné pre obidve strany.“
Z hľadiska účasti verejnosti sa väčšej obľube tešia verejné hovory. „Konajú sa raz ročne -spravidla vždy po schválení záverečného účtu obce. Ide o akési zúčtovanie predchádzajúceho roka a oznámenie občanom, aký hospodársky výsledok sa nám podarilo dosiahnuť.“
