DOLNÝ KUBÍN. Žiaci aj pedagógovia Cirkevnej spojenej škole A. Radlinského sú na zvieratá zvyknutí.
„Z okna sme pozorovali ďatľa, na ihrisku sme jedno ráno našli pásť sa poľné zajace, vtáky zbierajú dažďovky,“ hovorí zástupkyňa riaditeľa Jana Lonská . Dlhé roky v paneloch školy bývali netopiere. „Počuli sme ich pišťať.“
Lákavý polystyrén
Pred dvoma rokmi budovu zateplili. Netopiere už nemajú, ale polystyrén sa zapáčil vtákom.
„Predavačka v bufete si všimla, že má auto obsypané bielymi guľôčkami,“ hovorí vrátnik Anton Rošťák. „Zistili sme, že vtáky do neho začali hĺbiť diery.“
Chvíľu sme diery pozorovali a zistili sme, že ich pravdepodobne využívajú škorce. O názor sme požiadali ornitológa Dušana Karasku. „Škorec si stavia hniezdo v dutinách stromov, rôznych štrbinách a dokonca aj v dierach betónových stĺpov. Nemá zobák prispôsobený na to, aby si dieru urobil. Preto využíva úkryty vytvorené prírodou, inými zvieratami alebo človekom.“
Vinníkom je ďateľ
Keď sme spomenuli, že v okolí budovy videli ďatľa, ornitológ spozornel. Tento vták totiž pri hľadaní potravy využíva sluch. Preklepe drevo a keď zistí, že je duté, predpokladá, že je tam larva a hmyz vhodný ako potrava. Ak poklepete po polystyréne, vydáva dutý zvuk. Naň zareagoval aj vták s červenou čiapočkou a silným zobákom. „Ďateľ sa pri hľadaní potravy riadi zvukom už mi-lióny rokov. Polystyrén je pre neho novinka. Nevie, že v ňom potrava nie je, ale jeho sluch mu káže ju tam hľadať.“
Noví nájomníci
Ďatľovi chvíľu trvá, kým zistí, že polystyrén nie je strom plný chutných lariev a odletí s prázdnym žalúdkom. Zostanú po ňom diery. A to je šanca pre ostatné vtáky. Známe sú prípady vrabcov, ktoré ich okamžite využili na hniezda.
„Človek svojou činnosťou sústavne uberá priestor vhodný pre život zvierat,“ hovorí ochranár Miloš Majda. „Ak chcú prežiť, musia sa prispôsobiť. Sú učenlivé a využijú každú možnosť. Zateplené budovy s dierami sú presne to, čo potrebujú. Je tam teplo, neprší na nich a sú chránené pred dravcami.“
Choďte preč
V škole zatiaľ premýšľajú nad tým, ako vtáky vyhnať. Zaujímavé riešenie má Anton Rošťák. Keď im zatepľovali bytovku, odporučili im zelenú farbu. Vtákom vraj pripomína trávu, v ktorej žije had. Preto si tam vraj belorítky hniezda nepostavia. „Odvtedy máme s vtákmi naozaj pokoj a hniezda si nestavajú.“
Miloš Majda sa nad tým pousmial. „Neverím. Môj brat má zelenú farbu a plno belorítok.“ Podobný názor mal aj Dušan Karaska. „To sa mi zdá až bizarné. Odtieňom farby to určite nie je. Predpokladám, že fasáda má taký povrch, ktorý neumožňuje belorítkam prilepiť na ňu guľôčky z blata. Po niekoľkých pokusoch to vzdali a postavili si hniezdo na inom vhodnom mieste.“
Škola však vtáky vo fasáde má. Miloš Majda odporučil diery zapchať a dúfať, že ďateľ sa nevráti. Teraz začína obdobie hniezdenia a vtáky hľadajú vhodné miesta. Keď toto obdobie skončí, už nebudú mať takú potrebu. Jednou z možností je aj zavesenie atrapy dravca na silón, aby sa pohyboval vo vetre. Podobný princíp sa využíva na sklených protihlukových stenách na cestách. Namaľovanú siluetu dravca si vtáky všimnú a nevrazia do priesvitnej steny.
