Pre niektorých to možno nie je až taká lákavá ponuka, no kto nespozná tento kraj kvalitného vína a pikantných jedál do detailov, môže len ľutovať.
SZÁZHALOMBATTA. Spojená škola v Nižnej pokračuje v objavovaní a spoznávaní európskych krajín. Tentokrát sa na cestu do Maďarska podujalo päť študentov v sprievode troch pedagógov.
Vzdelávanie aj zábava
Usilovne sme sa pripravovali na dané témy, ktorými boli spoločenská a obchodná etiketa a handicapovaní ľudia. Našich študentov vážne témy vôbec neodradili. S veľkým úsilím začali pracovať. Zorganizovali pár stretnutí v okolitých firmách, besedy, rozdali dotazníky a potrebný materiál spracovali do výsledných prezentácií. Keď bolo všetko pripravené, mohli sme vyraziť na cestu.
Naši študenti bývali celý týždeň v maďarských rodinách, kde boli nútení používať anglický jazyk, čo im vôbec nerobilo problémy.
Prvý deň návštevy, ktorá sa konala v rámci projektu Comenius – Skills for Life, Skills for Future, začal uvítaním, zhodnotením návštev v predchádzajúcich krajinách a prehliadkou školy i mesta.
Rána väčšinou patrili rôznym hrám a aktivitám, ktoré pomáhali prelomiť ľady medzi mladými Európanmi. Večere zas športovým aktivitám, súťažiam či večierkom.
Všetky dni sa niesli v podobnom duchu. Samozrejme, nechýbala ani hodina cudzieho jazyka, a to maďarčiny, ktorá vôbec nie je jednoduchá. Keďže jednou z našich tém bola etiketa, mali sme možnosť vyskúšať si prezentovať naše domáce úlohy v konferenčnej hale.
Nechýbali návštevy múzeí či ďalších miest, ako Budapešť či Pécs, ktoré je piatym najväčším mestom v Maďarsku. Nachádza sa tu ranokresťanský cintorín zo 4. storočia zaradený do zoznamu kultúrno-historických pamiatok UNESCO.
V neviditeľnom múzeu
Ďalšou témou boli handikepovaní ľudia. Náš prvý kontakt s touto témou začal kultúrnym vystúpením detí s rôznym postihnutím. Mali sme možnosť nahliadnuť do takzvaných chránených dielní, kde takíto ľudia pracujú, a kde majú príležitosť ukázať svoj talent, a to aj napriek svojmu handikepu.
Celá téma bola ukončená návštevou Neviditeľného múzea, kde sme sa naučili základné znaky Braillovho písma, či prostredia, v ktorom bola úplná tma. Na vlastnej koži sme mali možnosť vyskúšať si, aké je to vidieť celý život iba tmu. Každý odchádzal so zvláštnym výrazom na tvári a ponorený do vlastných myšlienok.
Celý pobyt sa niesol v duchu dobrej nálady, porozumenia, srdečnosti a pohostinnosti. Program bol veľmi pestrý, kreatívne prepojený s témami a doplnený typickým maďarským folklórom a humorom.
Autor: Monika Krileková
