Tropické ovocie už dorastie aj v miernych letných teplotách na Orave. Nevyhovujú im kvitnúce kvetiny. Ak však človek vie, ako na ne, môže si doma dopestovať chutné vlastné mandarínky, pomaranče aj banány.
RABČA. Prvú rastlinu mandarínky si František Ptačin kúpil pred tridsiatimi rokmi v Poľsku. Cez hranice ju musel prepašovať zabalenú v deke. V tom čase sa totiž rastliny prevážať nesmeli. Ujala sa a rodí dodnes. Okrem mandarínok skúšal pestovať pomaranče, banány, grapefruity aj citróny. Úrodu mal takmer zo všetkého.
Rodia aj trikrát do roka
„Citrusy na Orave už nie sú raritou,“ hovorí František Ptačin. „Keď sa u nás prestáva dariť jabloniam, hruškám či slivkám, aspoň niečo zarodí, aj keď je to z trópov.“
Už v mladosti Františka fascinovali citrusy. Chcel ich pestovať, zohnať vo vtedajšom Československu sa však nedali. Keď počas družobnej návštevy poľskej Poznane zbadal rozkvitnutý mandarínkový stromček, neváhal a kúpil ho. Pridal k nemu aj pomarančovník a citrónovník. Všetky tri citrusy sa mu v domácej zimnej záhrade ujali, zakvitli aj zarodili.
Postupne si naštudoval, ako vypestovať citrusy z jadierka. Štepiť sa naučil na ovocných stromoch, osvedčilo sa mu to aj pri tropických.
„Kvalitnejšie jadierko rastie rýchlo, do dvoch rokov sa dá štepiť a na tretí už môže mať prvé plody. Najlepšie je však zasadiť jadierko z citróna, to rastie najrýchlejšie. A naň sa potom dajú naštepiť mandarínky či pomaranče.“ Na jednej citrusovej rastline tak môže mať pestovateľ aj tri druhy citrusového ovocia. František má na viac ako šesťdesiatročnej rastline, ktorú mu pred rokmi daroval známy, citrón a sladkú odrodu mandarínky.
Výhodou citrusov je, že rodia aj tri razy do roka. „Často sa stáva, že je na stromčeku naraz kvet, zelený plod aj dozretý.“
Grepy aj banány
V minulosti skúšal dopestovať grep. „Kúpil som ho až v Trnave, dvakrát sme tam museli vycestovať, kým sme našli pestovateľa,“ spomína František. „Doma mi zakvitol, má množstvo krásnych kvetov, sú voňavé ako orgován. Manželka nemala rada obdobie kvitnutia, pretože kvety majú veľmi veľa nektáru, celá podlaha bola od neho zalepená.“ Hoci robil všetko tak, ako u ostatných citrusov, grep nezarodil. „Asi potrebuje teplejšie prostredie, viackrát som už grapefruity pestovať neskúšal.“
Zarodil mu banánovník. Nemal ho však vo svojej tropickej záhrade dlho. Rastlina má obrovské listy a potrebuje veľký priestor a vysokú vlhkosť, aby sa jej darilo. Okrem toho ju treba veľa postrekovať proti roztočom, ktorým sa na nej darí. „Znesie toľko hnojiva, čo by iné rastliny spálilo. Chuť doma dozretých banánov je však úplne iná, ako tých z obchodu. Banány v tropických krajinách zbierajú nedozreté, zelené a dozrievajú v škatuliach zabalené v igelite cestou k nám,“ hovorí František Ptačin.
Citrusy s kvetmi nie
Citrusy podľa odborníka netreba dávať k rozkvitnutým kvetom, na ktorých sa držia škodcovia a pri prvej príležitosti zmenia hostiteľskú rastlinu. „Zistil som, že proti roztočom pomáha voda s jarou. Je menej škodlivá ako chemické hnojivá.“
Ten, kto chce mať doma rozkvitnutý mandarínkovník, by mal šetriť s polievaním. Citrusy nepotrebujú prílišnú vlhkosť, polievať ich treba radšej menej ako viac. „Pozor na biele fliačiky na zemine,“ radí František. „Môže za to vápenatá voda, pôda je presolená, mnohé rastliny to veľmi zle znášajú. Raz za čas treba biely povlak odstrániť.“
Majú rady letný dážď
Pestovanie stromov je Františkovou záľubou. Okrem zimnej záhrady má doma aj klasickú. Roky si v nej cibril jablone, hrušky, čerešne aj marhule. Všetkému sa darilo. Až do predminulej zimy. „Silný mráz všetky stromy poškodil, potrhal im kmene a pomaly hynú. O chvíľu už nedopestujeme nič z toho, čo tu kedysi bolo tradičné. Tak aspoň z citrusov a najnovšie aj z bonsajov sa teším,“ hovorí pestovateľ.
V zime sú mandarínky a citróny ukryté za sklom, v mierne vykurovanej zimnej záhrade. Od jari ich však František vykladá vonku. Najskôr na pár hodín, pred letom a až do konca jesene sú rastliny pod holým nebom celý deň aj noc. Nevadí im mierne ochladenie a občasnú prietrž mračien znášajú veľmi dobre.
