NÁMESTOVO. Pred trinástimi rokmi sa invalidná dôchodkyňa Amália Majchrová presťahovala do novej nájomnej bytovky. „V kuchyni máme plesne od samého začiatku. Keď vojde dnu cudzí človek, až ho stiahne.“
Do svojho prízemného bytu nás domovníčka nepustila. „Nestihla som upratať, bolo by neslušné pustiť vás do neporiadku, dáme vám fotky.“
Vysoké faktúry
Milan Melicherčík býva na druhom poschodí päťpodlažnej bytovky. „Keď sa pleseň objaví, vystriekam ju savom. Na chvíľu zmizne. Teraz je dobre, ale v zime, alebo keď dva-tri dni prší, tak je to katastrofa. Keď po výseči zapneme radiátory, voda tečie z okien potokom. Treba s tým niečo robiť. Sociálne byty a najdrahšie vykurovanie.“
Nájomnú bytovku na Komenského ulici tvoria dva 16-bytové spojené bloky. Každý byt je vykurovaný samostatne, a to na elektrinu. Keď sa obyvatelia sťažovali na plesne na mestskom úrade, dostali radu, aby viac kúrili a vetrali. „Nie je pravda, že nekúrime, dôkazom sú faktúry za elektrinu, 1200 eur a viac na byt ročne,“ povedala zástupkyňa nájomníkov Katarína Matisová na rokovaní mestského zastupiteľstva.
Katarína Matisová prednáša poslancom na mestskom zastupiteľstve požiadavky nájomníkov.
Žiadajú prešetriť výstavbu
Nájomníci tvrdia, že nastal havarijný stav. „Od roku 2001 je pleseň v bytoch v suteréne, na prízemí, na vrchnom poschodí, tento rok už aj na druhom a na treťom, aj zo západnej strany, kde tento problém nebol,“ povedala Matisová. „Mestský úrad aj správca bytovky nám kázali viac kúriť a vetrať, čo sme dodržali, no plesne nezmizli.“
Ľudia žiadajú prešetriť výstavbu, zatepliť bytovku, vymeniť plastové okná, zmeniť systém vykurovania, keďže počas výsečí, čo sú štyri hodiny do dňa, byty vychladnú, protiplesňový náter a náhradné bývanie pre nájomníkov z najviac poškodeného bytu. Prednosta úradu Milan Rentka upozornil poslancov, že spomínaný byt mesto pred rokom kompletne opravilo. „Zdevastované boli dva byty. V jednom nešla elektrina asi dva roky a schádzalo sa tam množstvo ľudí. Kompletne sme ho opravili a som zhrozený, v akom je stave. My si myslíme, že plesne vznikajú v dôsledku vysokej vlhkosti z nedostatočného vykurovania a vetrania bytov.“
Totálne zle
Potraviny ani bar v bytovke plesne netrápia. „Máme tu sedem chladničiek, takže v zime pomaly ani nepotrebujeme kúriť,“ vysvetlila vedúca predajne Margita Rusinová. „A zákazníci nám vetrajú. U nás je všetko v poriadku.“
S plesňami nemá problém ani prevádzkovateľ baru Peter Kolčák. „Ja tu mám vysoký strop. Na rozdiel od bytov, ktoré sú malé a žije v nich veľa ľudí. Podľa mňa ich prekurujú.“
Dušan Brontvaj, jeden z prvých nájomníkov, za hlavnú príčinu plesní považuje nezaizolovanú strechu. „Bývam rovno pod ňou, všetka voda steká po tehlách dolu. Spadol mi plafón, celý byt som musel prerábať. Bytovka bola postavená totálne zle.“
Dušan nám ukázal kúpeľňu s čiernymi rohmi. Dodal, že „okno je otvorené nonstop“.
Odmontované konvektory
Úrad verejného zdravotníctva v Dolnom Kubíne považuje podnet obyvateľov z hľadiska ochrany zdravia za opodstatnený. Zo záverov februárovej obhliadky vyplýva, že najhoršia situácia je v suterénnom dvojizbovom byte, kde žijú nepočujúci manželia s dieťaťom školského veku. „V byte bolo chladno, vetralo sa oknami, elektrické konvektory boli odmontované zo stien,“ opisuje prehliadku regionálna hygienička Jana Tomášková. „Prítomnosť plesní bola citeľná už pri vstupe, veľké mapy s plesňami boli vo všetkých miestnostiach.“
Teploty ani vlhkosť v bytoch úrad nemeral, pretože nemá potrebnú techniku. „Prednosta sa zaviazal, že do 30. marca mesto prezrie všetky nájomné byty a o zistených skutočnostiach náš úrad písomne informuje.“
Rozhodne posudok
Obyvateľov sa zastal poslanec Eduard Dunčič. Kolegu podporil Ján Kozoň. Navrhol, aby mesto navrhlo riešenie do najbližšieho rokovania mestského zastupiteľstva. „Je to zlé a treba to čím skôr odstrániť.“
Obyvatelia si nechali vypracovať termovíznu správu. „Bytový dom nie je zateplený a preto sa tu vyskytujú úniky tepla na miestach stropných dosiek, ako aj v mieste styku balkónovej dosky a zvislej steny,“ píše sa v závere. Zhodnotiť stav bytovky prisľúbil stavebný inžinier.
„O vypracovanie posudku požiadame odborníkov zo Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity,“ uzavrel prednosta úradu Milan Rentka. „Veríme, že posudok bude objektívny a akceptovateľný obidvomi stranami.“
