ZÁKAMENNÉ. Oravského bežca na lyžiach všade vítal iba potlesk a slová chvály. Čoskoro 38-ročný úspešný športovec navštívil aj Základnú školu Jána Vojtaššáka, ktorej vďačí za dosiahnuté úspechy. Tam ho prvýkrát postavil na bežky Albín Bernaťák.
Bežky mu moc nevoňali
„Som veľmi hrdý, že pochádzam zo Zákamenného.“ To boli prvé slová Martina Bajčičáka pri privítaní pred obecným úradom. Na päťnásobného účastníka zimných olympijských hier boli zvedaví študenti, domáci i jeho bývalí tréneri.
Ako deväťročného ho postavil prvýkrát na bežky Albín Bernaťák. „Pri trénovaní každého športovca je dôležitá motivácia. Martina som si všimol na zjazdovom lyžovaní.“ Tím momentálne najlepšieho slovenského bežca na lyžiach tvorili v tom čase ešte servismeni Štefan Verníček a Branislav Salaj. Lyže mu niekedy pripravovali až do neskorých nočných hodín. Všetko bez nároku na odmenu. Boli obrovskí nadšenci tohto zimného športu. „Martin bol obrovský talent,“ povedal Štefan Verníček. „Niektorí pretekári v cieli padali od únavy a on mal síl na rozdávanie.“ Ako sa však priznal 37-ročný Martin Bajčičák, spočiatku mu bežky moc nevoňali. Zaťal zuby a tvrdou drinou sa vypracoval na profesionála a slovenského olympionika.
Vďačný základnej škole
Pri návšteve rodnej obce zavítal aj do základnej škol, kde urobil prvé kroky v bielej stope. Pre školou čakali na dlhoročného reprezentanta Slovenska rady nadšených žiakov, ktorí sa svojho hrdinu nevedeli dočkať. „Mal som tam priam ideálne podmienky na športovanie. Učitelia dbali, aby sme sa okrem športu aj dobre učili. Teraz viem, že bez tohto prístupu by som sa nestal vrcholovým športovcom.“
Denne trávil hodiny s Martinom Bajčičákom aj jeho tréner Albín Bernaťák, bývalý učiteľ telesnej výchovy. „Rodiny si nás vtedy moc neužili. Bola to náročná, ale šťastná práca. Teší ma, že Martin ostal skromným a pokorným človekom.“
Úspešný slovenský reprezentant potom úspešne dokončil dolnokubínske gymnázium a následne vysokoškolské štúdium.
Na iné športy nebol čas
Rodák zo Zákamenného oslávi v júni 38 rokov. Olympiáda v Soči bola pravdepodobne jeho poslednou. Označil ju za najkrajšiu. „Všetko bolo dobre zorganizované. Bolo skvelé, že kúsok od hotela sme mali hneď bežecké trate.“ Martin Bajčičák bol v dejisku od začiatku až do konca. V nabitom olympijskom programe si však nenašiel čas na iný šport. Medzi súťažami testoval lyže, trénoval a regeneroval. „Chcel som sa ísť pozrieť na hokejistov, ale bolo to tri hodiny cesty a veľmi skoro vypadli,“ povedal s úsmevom člen klubu zo Štrbského Plesa.
Nad ďalšou kariérou päťnásobného olympionika visia otázniky, no s najväčšou pravdepodobnosťou ho uvidíme v slovenských farbách aj budúci rok. „Konkurencia na Slovensku je ďaleko za Martinom,“ povedal Albín Bernaťák. Na záver predstavenia venoval bežky, v ktorých Martin Bajčičák začínal.
