DOLNÝ KUBÍN. Od prvej zmienky o vzpieraní uplynulo už viac ako 50 rokov. Najväčší rozkvet zaznamenali siláci z dolnej Oravy až po vybudovaní nového klubu v priestoroch futbalového štadióna. Miroslav Janíček si zasúťažil aj pod olympijskými kruhmi.
Pomocnú ruku podal každý
„Všetky peniaze z výplaty trénera som dal na jedlo, oblečenie a činnosť klubu,“ povedal Pavol Stuchlý, jeden zo zakladateľov vzpieračského športu v Dolnom Kubíne. „S mojimi zverencami sme natierali mosty, aby mali nejaké peniaze.“
V roku 1981 cvičili nádejní oravskí siláci v pivnici bytovky. Tam vyrástol aj nový majster Slovenska Jozef Fischer. Vtedy s dobrým kamarátom, spolužiakom a trénerom Pavlom Stuchlým pochopil, že bez potrebných priestorov a lepšej trénerskej kvalifikácie nebude vzpieranie v Dolnom Kubíne napredovať.
Spoločne sa teda chytili myšlienky vybudovať vzpieračské centrum, ktoré stojí a funguje aj v súčasnosti na futbalovom štadióne MUDr. Ivana Chodáka. Neskôr sa k nim pridal aj Václav First. „Pamätám si, ako som tehly priviezol na autobuse.“ Pri výstavbe pomáhali športovci od atlétov až po kanoistov. Pomocnú ruku podal aj výbor Československého zväzu telesnej východy, Mestský národný výbor a Jednotné roľnícke družstvo Párnica. „Bez ich finančnej podpory a poskytnutia pracovnej sily by to bolo ťažké.“
Na vzpieranie boli peniaze
Vzpierači sa nasťahovali do nových priestorov v roku 1983. „Začiatky boli skromné. Mali sme k dispozícii iba dve činky.“ Po dobudovaní slúžil klub aj iným športovcom. Možnosť vypracovať si postavu prilákal aj ženskú časť populácie. Jedným časom ich tam chodilo viac ako tridsať. „Musel som tréningy rozdeliť na dve skupiny,“ povedal Pavol Stuchlý. V Dolnom Kubíne sa pýšia aj prvou oficiálnou súťažou žien vo vzpieraní na Slovensku. Oravský región reprezentovala najmä Ingrid Beňušová a Alena Janíčková.
Väčšie úspechy dosiahli muži. Výborne fungovala spolupráca so vzpieračským klubom v Bobrove, ktorý viedol Ján Buc. Záujem o tento silový šport bol veľký. Oravci sa preto dohodli, že v Dolnom Kubíne vytvoria družstvo mužov a na hornej Orave žiacke a dorastenecké. Všetkým sa na slovenskej scéne darilo. „Mali sme výsledky a zákonite aj peniaze. Bola to vynikajúca doba. V súčasnosti to už tak nefunguje.“
Z úspešnej generácie vzpieračov sa môže životným úspechom pochváliť Miroslav Janíček. V roku 2004 štartoval na aténskych olympijských hrách. V metropole dolnej Oravy sa konali aj majstrovstvá Európy veteránov.
V načatej práci pokračuje Peter Janíček
Pavol Stuchlý urobil pre vzpieračský šport v Dolnom Kubíne kus dobrej roboty. Práci s mladými chlapcami sa obetoval celý. „Venoval som sa im dennodenne. Energiu si vybíjali v posilňovni a robili niečo užitočné.“ Trénerské kvality Oravčana si všimli aj v reprezentácii. Pôsobil ako asistent pri dorastencoch. Pred desiatimi rokmi odovzdal v súčasnosti 57-ročný skúsený tréner žezlo synovcovi Petrovi Janíčkovi, ktorého takisto priviedol k tomuto športu.
„Ako trinásťročného som ho chytil za ucho a dotiahol do klubu.“ Dolnokubínsky vzpierač pokračuje v načatej práci veľmi dobre. Už tretí rok po sebe sa stalo oravské mužstvo majstrom Slovenska. Vyrastajú aj mladé talenty. „Intenzívne sledujem ich výsledky. Vždy keď idem okolo, tak sa zastavím.“
Vzpieralo sa už skôr
História vzpierania v Dolnom Kubíne siaha až do roku 1957, kedy ružomberský klub uskutočnil v telocvični dnešnej Základnej školy Janka Matúšku exhibičné vystúpenie. Za Liptákov vzpieral aj kubínsky študent Juraj Hubinský, ktorý ako prvý borec v meste zdvihol v nadhode sto kilogramov. Partia nadšencov sa potom stretávala v telocvičniach a založila prvý oddiel.
Prvými členmi boli Jozef Furinda, Július Ďaďo, Dušan Hrnčiar, Milan Kokles, Ján Mičík, Gašpar Prcúch, Milan Šuhaj, František Vráblik, Jozef Wišnevský, Zdeno Ruml a Juraj Hubinský, ktorý sa stal potom juniorským majstrom Slovenska. V nádejnej pretekárskej kariére ho zastavila choroba. Ostal iba pri trénerstve a pod jeho vedením fungoval vzpieračský oddiel v priestoroch bývalej Strednej odbornej školy až do roku 1979. Potom musel Juraj Hubinský so zverencami priestory opustiť. Každý trénoval ako mohol, no hlavne v pivničných posilňovniach.
