DOLNÝ KUBÍN. Na ostatnom zasadnutí Združenie miest a obcí dolnej Oravy (ZMODO) sa zástupcovia samosprávy venovali aj školstvu.
Remeslo má význam
Dolný Kubín vytvoril podmienky na stabilizáciu firiem v priemyselnej zóne,“ povedal primátor Dolného Kubína Roman Matejov. „Ďalšou podmienkou rozvoja je dostatok kvalifikovaných pracovníkov. Za posledných 25 rokov sa rozbilo technické vzdelávanie.“
Jeho slová potvrdil Vladimír Toman, riaditeľ spoločnosti Miba Sinter Slovakia, ktorá je so 720 zamestnancami najväčším zamestnávateľom dolnej Oravy. „Situácia vo vzdelávaní je katastrofálna. Nefungujú základné ani učňovské školy, gymnázia a vôbec nehovorím o vysokých školách.“
Podľa neho do roku 2000 všetci zamestnávatelia čerpali zo starého systému. „Teraz neexistuje žiadna poriadna učňovka. Zmizla v Oravskom Podzámku aj Istebnom. Názor, že za nás budú robiť ľudia pri počítačoch, je totálny omyl. Kvalitný murár sa má lepšie ako nezamestnaný vysokoškolák.“
Tisíce vysokoškolákov
Podpredseda ZMOS-u Jozef Turčány pridal niekoľko čísiel. „V súčasnosti máme 14 800 absolventov pedagogických škôl a päťtisíc politológov a socio-lógov. Župy majú v rukách už štyri roky nástroj na regulovanie vzdelávania, ale nerobia to.“
Pomôcť môže školský zákon, podľa ktorého by gymnázium mala byť výberová a nie náborová škola. Na gymná-zium by mal ísť žiak zo základnej školy s priemerom známok do 2. Do 2,75 môže ísť na maturitné odbory a nad 2,75 na učňovské. „Ale stále nie je vôľa, zaviesť to do praxe.“
Mnohým študentom chýbajú praktické zručnosti.
Vlastní študenti
„Trvá dva roky, kým z absolventa školy urobíte pracovníka, ktorý je ako tak schopný samostatne pracovať,“ hovorí Vladimír Toman.
Dôvodov je viacero. „Za posledné roky v základnom školstve takmer vymizla praktická školská príprava a naše školské dielne nie sú vybavené na aktuálnej úrovni ako vo firmách,“ hovorí Adriana Bellová, riaditeľka Strednej odbornej školy polytechnickej v Kňažej.
Preto Miba podporuje viac ako 40 študentov tejto školy. Poskytla im štipendium závislé od prospechu, platí za prax a po skončení školy garantuje prácu na dva roky. Študenti chodia na prax aj do firmy Kajo Metal. Klauke okrem pláce za prax pridala aj motivačný bonus za vzornú dochádzku.„Záujem o túto spoluprácu už prejavil aj Johnson Controls a Nikro,“ pokračuje riaditeľka.
S podporou firmy Miba študuje maturant Vladimír Chmara. „Som spokojný. Počas praxe pracujem ako nástrojár na CNC stroji. Dostanem za to zaplatené a počas prázdnin ma uprednostnili medzi záujemcami o brigádu.“
Školský systém
Študenti školy v Kňažej absolvujú počas štvorročného štúdia, v závislosti na odbore, približne 1300 hodín praxe. Vladimír Toman opísal situáciu v Rakúsku. „Naša materská firma má učilište, v ktorom sú učni dva mesiace v škole a osem mesiacov na praxi vo firme. Nie je problém stretnúť mladú, peknú blondínu, ktorá obsluhuje CNC stroj lepšie ako muž.“
Na záver požiadal starostov o pomoc pri propagácii čierneho remesla na základných školách a nábore žiakov na učňovské odbory. „Chýba pozitívna propagácia. Radi umožníme exkurzie do nášho závodu. Cielene obchádzame ministerstvo školstva aj kraj, aby sme obnovili tradíciu učňovského školstva. Ale v prvom rade potrebujeme záujemcov o tento druh zamestnania.“
