VITANOVÁ. Kedysi bola v obchodoch väčšina nápojov v sklenených fľašiach, či už išlo o malinovky, víno, pivo, minerálky, alkohol, mlieko. Všetky boli zálohované. Kupujúci ich musel zaplatiť, pri ďalšom nákupe ich však buď len vrátil a predajca mu dal za ne peniaze, alebo si ich vymenil. Nie je vylúčené, že sa niečo podobné vráti. Okrem sklenených fliaš by však mali byť zálohované všetky recyklovateľné obaly.
Minimálna návratnosť
Obce už nebaví doplácať na separovaný odpad. Odmietajú sa ďalej pozerať na to, ako najväčší producenti obalov – supermarkety či veľké spoločnosti – neprispievajú ani euro do recyklačného fondu, ktorý obciam platí za separovanie. Sumy, ktoré dostávajú, sú však viac než úbohé. „Kým pred pár rokmi v Čechách dostávali obce za tonu vytriedeného odpadu 18-tisíc českých korún, my sme dostávali 60 eur,“ hovorí Ján Banovčan, predseda Združenia miest a obcí Hornej Oravy. „A to bola lepšia doba, niekedy sme dostávali len 16 eur za tonu.“
Štát tlačí na separovanie, obce sa snažia primäť občanov k triedeniu a ľudia si už na to aj čoraz viac zvykajú. Paradoxom však je, že čím viac odpadu vytriedime, tým má obec väčšie náklady s jeho odstránením. „Zábiedovo zaplatí ročne za separovaný zber 4200 eur, na vývoz kuka nádob treba 4700 eur. Ak to takto má fungovať aj naďalej, obce akoby robili chybu, že sa snažia kvalitne a veľa separovať, lebo čím viac vyseparujú, tým viac doplácajú.“
Pripravovaná petícia
Podľa súčasnej legislatívy, ak producent obalov preukáže, že vrátil na recykláciu 40 percent z toho, čo uviedol do obehu, nemusí platiť odvody do recyklačného fondu. Zvyšných 60 percent teda musia vytriediť ľudia a dať zlikvidovať obce. Pre vysoké náklady na ich odstránenie sa ľuďom zvyšujú poplatky za odpad.
„Združenie miest a obcí Slovenska navrhlo, aby producenti zodpovedali za sto percent, ak preukážu polovicu, zvyšok nech zaplatia fondu. Na to však nechcú pristúpiť.“
Združenie prichádza s iným riešením. Zaviesť zálohovanie všetkých nevratných obalov, plastových, kovových aj fólií. Pred rokmi už tento systém v návrhu zákona bol. Poslanci ho schválili, prezident ho však vrátil na dopracovanie. Druhýkrát neprešiel. Starostovia hovoria, že mohli zaúradovať lobistické skupiny spojené s producentmi odpadov. Aby však ukázali záujem ľudí, chcú spustiť petíciu. „Dali by sme dohromady množstvo názorov ľudí, ktoré by poslanci nemohli ignorovať. Budú môcť ukázať, že hája záujmy obyvateľstva a nie lobistických skupín,“ hovorí Banovčan.
V zahraničí to funguje
Zálohový systém roky funguje v západných aj severských krajinách. Ľudia sú spokojní.
O zálohovaní v praxi je zatiaľ predčasné hovoriť. Ak by sa však zámer podarilo presadiť, pravdepodobne by sa štát inšpiroval krajinami, kde to funguje. „Niekde majú minilisy, ktoré priamo v predajniach lisujú obaly. Inde sa vracajú iba určité obaly a nevykupujú sa všade. Obaly z konzerv nie sú všetci ľudia ochotní čistiť. Zrejme by sa aj u nás zo všetkých obalov vyšpecifikovali niektoré ako nevratné. Znížilo by sa však množstvo aj náklady.“
