MÚTNE/ZÁKAMENNÉ. Tak tomu sa povie šťastie. Mútňania tento rok organizovali vôbec prvý bežkársky prechod. Kým iní organizátori svoje podujatia pre nedostatok snehu rušili alebo menili na pešie, Mútňanský prechod pod Pilskom v poslednú februárovú sobotu slávil úspech.
Párky, buchty aj brusnicovica
„V zálohe sme mali aj pešiu, 12-kilometrovú trasu, no nakoniec sme prešli na bežkách 22 kilometrov,“ povedal Ján Bugaj z organizačného tímu. Prvé prekvapenie čakalo na päťdesiatku účastníkov hneď po príchode na parkovisko. Cestu za vzácnym snehom im skrátil traktor. „Trasa viedla ponad Pálenicu, cez Podhoľ, do Tajchu a späť,“ spresnil Bugaj.
Bežkárov posilnili párky, buchty aj brusnicovica. Ocenili aj záverečnú kapustnicu, ktorú im spríjemnil harmonikár.
Radšej bežky ako zlý hokej
Mútne nie je prvé ani jediné, ktoré sa môže pochváliť bežkárskym prechodom. Týždeň predtým ho predbehli Zákamenčania. Prechod Zákamenským grúňom si zaknihoval ôsmy ročník. Vlani prišlo 650 ľudí, toho roku 320. „Najmladšia účastníčka, desaťmesačná Zoja od Žiliny, prešla trasu v nosiči,“ hovorí organizátor Peter Grofčík. „Najstarším účastníkom bol náš 80-ročný zubár Klement Gajdoš, najvzdialenejším Angličan, ktorého priviedla rodáčka zo Zákamenného.“
Približne päť kilometrov pešo, minimálne 18 na bežkách. Všetci sa zhodli v tom, že urobili dobre, aspoň sa doma nemuseli rozčuľovať nad olympijskou prehrou Slovenska so Slovinskom. „Organizácia na jednotku, značenie trate na jednotku,“ pochválil organizátorov Žaškovčan Ján Sopúch. Chutila aj klobáska a guláš. „Mimoriadne sa vydaril, zjedol som tri taniere a ešte v stredu sa mi o ňom snívalo,“ prezradil Peter Grofčík.
Zákamenským grúňom Foto: ĽUBOMÍR FRANKO
Chudobný rok
Portál Bežky na Orave eviduje za vlaňajšok 33 prechodov, prvý 6. januára v Lokci, posledný 9. marca v Oravskej Lesnej. Tento rok sa zaradí k najchudobnejším.
Dlhodobou predpoveďou počasia by sa neuživili Oravskoveselčania. Začiatkom februára nás pozvali na prechod Veselovskými rovňami, pričom sľúbili, že 1. marca bude vo Veselom sneh. Napokon prechod zrušili. „Už nikdy nič nebudem predpovedať,“ zasmial sa starosta Ivan Patron. „Počasie je naozaj hore-nohami, keď už aj moje predpovede sklamali.“
