ORAVSKÝ BIELY POTOK. Koncoročná veterná kalamita narobila škody aj na majetku Oravskobielopotočanov. Vietor lámal stromy v urbárskom lese, na plochách združenia súkromných vlastníkov aj v časti, ktorá nespadá ani pod jedno zo spomínaných spoločenstiev. Na súkromných pozemkoch poškodil súvislú, až 21-hektárovú plochu. Prinútiť viac ako dve stovky vlastníkov, aby išli odstraňovať polámané stromy, sa obci zdá nereálne.
Radšej naraz a celoplošne
„Uvedomujeme si, že sme si sami sebe pridali práce,“ hovorí starosta Ján Kaššák. „Neviem si však predstaviť, ako inak by sme docielili, aby vyvrátené stromy z takej veľkej plochy zmizli, a aby boli všetci spokojní. Dlhšie čakať nemôžeme, aby sa nerozmnožil lykožrút.“
V polovici januára sa mimoriadne stretlo obecné zastupiteľstvo. Jediným bodom programu bolo hľadať riešenie odstránenia kalamity na súkromnej ploche nad dedinou. Poslanci sa zhodli, že si to musí zobrať pod patronát obec. Zavolali geodeta, ktorý poškodenú plochu vytýčil, urobil geometrické plány, vyznačil všetky parcely, ku každej napísal vlastníka aj s výmerou, akú v danej lokalite má.
Na 21-hektárovej ploche je zhruba 240 vlastníkov. Niektorí žijú v dedine, sú medzi nimi však aj ľudia z iných oravských obcí, či dokonca z Bratislavy, Trnavy, Žiliny, Svidníka. „Ako inak by sme tam dostali toľko vlastníkov? A ako by si každý čistil svoj úsek? Však by ani nevedel určiť, kde sa nachádza jeho parcela. Bolo by nereálne čakať, že si vlastníci kalamitu odstránia zo svojich pozemkov sami. Podľa nás by to ani nebolo možné.“
Niečo predajú, niečo rozdajú
Obec informovala vlastníkov o zámere na nedávnej urbárskej schôdzi. Väčšina súkromníkov má totiž podiely aj v urbáre. Ľudia súhlasia. Napriek tomu však samospráva plánuje ďalšie stretnutie. Na ňom chce vytvoriť aj komisiu, ktorá bude dozerať na práce. Firmu, ktorá drevo vyťaží, vyberie obec. Rozhodovať bude najnižšia ponuka. Následne drevo vhodné na predaj predá, ostatné rozdelí ľuďom podľa podielov. „Z výťažku zaplatíme ťažobnú firmu, časť peňazí pôjde na geometrické plány. Zvyšok rozdelíme vlastníkom podľa ich výmer,“ hovorí starosta.
Obec upozorňuje vlastníkov, že z kalamity veľké výnosy nebudú. Ide totiž o pozemky mimo lesa. Kedysi to boli lúky, pred rokmi zarástli drevinami. Okrem smrekov tam rastú aj brezy či borovice. „Nejde o drevo, ktoré by sa dalo neviem ako hodnotne speňažiť. Našim prvoradým cieľom je však plochu vyčistiť.“
S prácami priamo v teréne chcú Bielopotočania začať čo najskôr. Polámané stromy totiž z väčšej časti blokujú turistický chodník vedúci ponad dedinu až do Tvrdošína.
