DOLNÝ KUBÍN. Miesto posledného odpočinku dolnokubínskych Židov dlhé roky chátralo a zarastalo krovím. Schádzali sa na ňom vandali, jazdili po ňom motorkári. Stal sa terčom kamenárov a zlodejov žulových náhrobných kameňov.
Zmena k lepšiemu
Po nežnej revolúcii sa správkyňou cintorína stala Albína Pániková. S pomocou Slovenskej židovskej obce, ambasadora Dolného Kubína Arieha Kleina, Židov v zahraničí, radnice a miestnych dobrovoľníkov ho začala upravovať. Pred dvoma rokmi zriadili v mestskom kultúrnom stredisku stálu expozíciu židovskej kultúry.
Dopočul sa o nich aj Mikuláš Lipták, vydavateľ historickej a náboženskej literatúry. Koncom februára prišiel do mesta. „Expozícia ma veľmi príjemne prekvapila. Pochodil som po židovských múzeách Európy aj trochu aj v Ázii. Vaše kubínske je na úrovni múzeí hlavných miest. Klobúk dole pred decentnosťou, zostavou a výberom predmetov. Hlboko sa skláňam pred tým, kto ho urobil.“
S Albínou Pánikovou pred jedným z najstarších náhrobných kameňov. Foto: MARTIN PAVELEK
Zaujímavý cintorín
Spoločne sme sa prešli po cintoríne. Napriek tomu, že Mikuláš Lipták sa nezdržal dlho, zistil zaujímavé veci. Pomohla mu jeho výborná znalosť hebrejčiny. Hneď si všimol nenápadný, zlomený pomník. „Toto je pravdepodobne jeden z najstarších náhrobných kameňov,“ tvrdil po prečítaní slov vytesaných do kameňa. „Pochádza z roku 1857. Židom vo väčšine miest dovolili usadiť sa a získať nehnuteľnosť až od roku 1840. Potom si zriadili náboženskú obec, povolali rabína, aby vysvätil cintorín. To trvá približne desať rokov.“
Jeho slová potvrdzujú informácie, ktoré sme zistili na internete. Podľa nich v roku 1851 židovskí obyvatelia založili v Dolnom Kubíne Spolok na podporovanie regrútov. Mal chrániť židovských nováčikov pri vojenskom losovaní. O štyri roky neskôr vznikol aj Židovský pohrebný spolok, na ktorý neskôr nadviazalo združenie Chevra Kadischa. Zámožnejší židia založili v roku 1872 Židovský spolok na podporovanie chudobných.
Tajomstvá hrobov
Zachovaniu starých židovských hrobov treba pripísať vzťahu živých k mŕtvym. „Pre Žida je pokoj mŕtveho posvätná vec. Ortodoxní Židia nesmú ani náhrobný kameň nadvih-núť. Preto do starých hrobov nepochovávali, radšej rozšírili cintorín.“
Albína Pániková upozornila na nevšedný hrob v kúte v hornej časti. Už na prvý pohľad sa odlišuje od ostatných. Je malým umeleckým dielom. Na náhrobnom kameni je vytesaná popínavá rastlina. Mikuláš Lipták poodhalil aj jeho tajomstvo. Pochovaná je v ňom 23-ročná Lilli Holenderová. „Meno matky je napísané veľkými písmenami, otcovo malými, takže tento pomník dala pravdepodobne urobiť matka. Dcéra bola slobodná, a krásna práca kamenára svedčí o tom, že pochádzala zo zámožnej rodiny. Stojí úplne v kúte a okolo neho nie sú iné hroby, čo naznačuje, že pravdepodobne spáchala samovraždu.“
Potomkovia hľadajú svojich predkov
Nedostatok času a prichádzajúca tma nás nakoniec vyhnali z cintorína, ale náš sprievodca prisľúbil, že do Dolného Kubína sa ešte vráti. Jeho koníčkom je geneaológia, čiže hľadanie predkov. Ľudia prácu geneaológov poznajú v podobe košatých stromov znázorňujúcich rodokmene.
„Poznám veľa cintorínov, preto robím sprievodcu ľuďom, ktorí hľadajú hroby svojich predkov. Doteraz som musel záujemcov o informácie z Dolného Kubína sklamať. Teraz som tu zistil nejaké informácie a Pán Boh to zariadi tak, že možno už o pár dní mi niekto zatelefonuje a bude sa pýtať na dolnokubínskych židov. A ja budem pripravený.“
