VELIČNÁ. Od roku 1858 stojí oproti katolíckemu kostolu. Od roku 1963 je národnou kultúrnou pamiatkou. A od roku 2011 prechádza kompletnou rekonštrukciou. Kedy bude hotová, závisí od schopnosti majiteľky Emílie Kubačkovej získať na obnovu ďalšie peniaze.
Celkom fajn
10. júla 1858 Juraj Čutka. Z nápisu na hrade v prednej izbe majiteľka usudzuje, že drevenicu postavil krstný otec jej starej mamy. „Toto meno bolo napísané v jej rodnom liste,“ hovorí Emília Kubačková. Bývali tam jej prastarí rodičia, starí rodičia so šiestimi deťmi a napokon rodičia s ňou a mladšou sestrou. „Tá sa tam aj narodila, pretože mama nestihla dôjsť do pôrodnice v Ružomberku. Myslím si, že spolužitie viacerých generácií malo niečo do seba. Určite utužilo rodinu.“
Detstvo a mladosť v drevenici boli celkom fajn. „Voda zo studne, suchý záchod. V lete ako tak, cez zimu to bolo horšie. Večer bolo teplo, no ráno sme museli riadne perinu k ušiam ťahať, aby nám nebola zima, ale aspoň sme boli otužilejší.“
Národná kultúrna pamiatka pred rekonštrukciou. Foto: ARCHÍV EK
Dobré bývanie
Po smrti rodičov ostala drevenica prázdna. Emília žije v dome za ňou. Namiesto štyroch rodín sa dnes o spoločný dvor delia dve. Reminiscenciou na veľké gazdovstvo sú králiky a hydina. „Všetko má svoje výhody aj nevýhody. Kedysi bolo zle, aj keď kura prešla, dnes sa vieme dohodnúť. Dobre sa nám tam býva. Kamiónov je dosť, no už sme si tak zvykli, že ich ani nepočujeme.“
Havarijný stav
Z hľadiska ochrany pamiatkového fondu je objekt už iba kópiou pôvodnej drevenice, zo zrubu sa zachovala tretina, zo stropných trámov polovica. Ministerstvo kultúry za tri roky vyčlenilo na obnovu pamiatky dokopy 35-tisíc eur. „Bola v havarijnom stave,“ hovorí Jozef Harčar z Hervartova, ktorého firma drevenicu opravovala. „Cez strechu pršalo, celý krov, povala a stropné trámy boli z väčšej časti alebo úplne zhnité. Zničený bol aj predný štít a pod vplyvom dažďa bola značná časť zrubu zhnitá a napadnutá škodcami. Zachované časti zrubu sme po ošetrujúcej úprave namontovali do nového celku. Z celého objektu sa v pomerne dobrom technickom stave zachovali len stropné trámy v prednej časti izby, ktoré sme po vyprotézovaní vrátili na pôvodné miesto.“
Pokračovanie obnovy stojí na peniazoch.
Starú odviezol kamión
Drevenica s pôdorysom šesť krát 17,5 metra s vysokým ozdobným štítom, veľkým podkrovím, zložená z dvoch veľkých izieb a kuchyne je pre dolnú Oravu typická.
„Podarilo sa nám ju kompletne odborne zdemontovať, zdokumentovať pôvodný stav, označiť každý stavebný prvok, naložiť na kamión a previesť do areálu firmy na východnom Slovensku,“ opisuje Jozef Harčár priebeh opráv. Nasledovali odborné konzultácie s Krajským pamiatkovým úradom v Žiline. „Po posúdení stavu jednotlivých komponentov sme ich buď vyprotézovali alebo vymenili za identickú kópiu.“
Potom objekt nanovo vyskladali, zdemontovali, previezli a postavili na pôvodnom mieste. „Nie je to pre nás nič nové, rovnakým spôsobom sme rekonštruovali väčší a náročnejší objekt - drevený Kostol sv. Juraja v Trnovom.“
Drevenica má nový krov, latovanie a časť šindľovej krytiny z ručne štiepaného dreveného šindľa vlastnej výroby. Pokračovanie stojí na peniazoch. Majiteľka už má predstavu o jej ďalšom využití. „Veľa vecí z dávnych čias sme si nechali na pamiatku, napríklad kroje, krosná alebo kolovrátok. Konečne by našli miesto.“
Zrubové domy treba zachovať
Rovnako chránených ľudových domov ako drevenica s číslom 14 je na Orave 64. Vo Veličnej stoja ešte dva, dom s číslom 11 a stará fara. Na dolnej Orave ich je dokopy 14. V Námestovskom okrese sú iba dva, v Hruštíne a na Slanici. V Tvrdošínsku 48, z toho drvivá väčšina v Podbieli ako súčasť rezervácie ľudového staviteľstva popri hlavnej ceste. Zistiť, koľko pôvodných drevených stavieb ešte stojí na Orave, je nemožné. „Je to rovnaká otázka, ako keby ste chceli vedieť, koľko je na Orave studní alebo stromov,“ zasmial sa správca zubereckého skanzenu Richard Janoštín. Nájdu sa v každej obci, a to v rôznom stave, no viacmenej dožívajú.
„Zachovanie pôvodných dreveníc nie je vždy iba finančná záležitosť,“ myslí si Jozef Harčár. „Ide aj o otázku vzťahu k danému objektu a jeho následného využitia. V súčasnej pretechnizovanej dobe a s nastupujúcim trendom tzv. ekobývania by som v každom prípade odporúčal takýto typ objektov zachovať a okrem vlastných hľadať aj iné finančné zdroje na ich obnovu.“
