KLIN. Daniel Kosmeľ získal v bohatej futbalovej kariére dva majstrovské tituly. Oba v žilinskom drese. Hrával aj v zahraničných kluboch. V súčasnosti je hrajúcim trénerom Oravskej Jasenice.
Na Slovensko sa vrátil kvôli rodine
Futbaloví fanúšikovia si Daniela Kosmeľa pamätajú hlavne z pôsobenia v najvyššej slovenskej súťaži. Vzrastom menší hráč so svetlými vlasmi, neustále pendlujúci po pravej strane medzi obranou a útokom. Hlavnými prednosťami rodáka z Klina bola skvelá kondícia a rýchlosť, za ktorú si medzi spoluhráčmi zaslúžil prezývku spidy.
Pred účinkovaním v slovenskej lige pôsobil 39-ročný futbalista najprv v zahraničných kluboch. Ako dvadsaťdvaročný odišiel do českého Třinca, odkiaľ po pol roku zamieril do Poľska. S klubom Raków Czestochowa hral najvyššiu poľskú súťaž, ale po vypadnutí aj prvú ligu. „Mali sme mužstvo na postup medzi elitu, ale ušiel nám o dva body,“ povedal Daniel Kosmeľ, ktorého druhou zastávkou u severných susedov bol Ruch Radzionków. Triapolročné pôsobenie na poľských trávnikoch hodnotí Oravčan kladne najmä po finančnej stránke, no chýbala mu rodina. To bol aj hlavný dôvod, ktorý zavážil pri rozhodovaní ďalšieho pôsobiska. V roku 2001 prestúpil do Ružomberka. „Mal som blízko domov. Bolo to vynikajúce obdobie. Narodila sa nám aj dcérka.“
Dva majstrovské tituly
Pod Čebraťom sa šikovný záložník dlho neohrial. Už po piatich zápasoch v ružomberskom drese prejavil záujem o oravského futbalistu kormidelník Žiliny Ladislav Jurkemik. Z hotového prestupu však zišlo. Osud zariadil, že skúsený tréner presedlal na stoličku slovenskej reprezentácie a pod Dubeň prišiel český kouč Leoš Kalvoda. K dohode medzi Danielom Kosmeľom a Žilinou prišlo až o rok.
Hneď prvá sezóna v žltozelenom drese mala majstrovskú príchuť. „Ako každý hráč, aj ja som túžil po titule. Konečne sa mi to splnilo.“ Majstrovské oslavy si zopakoval rodák z Klina aj v nasledujúcej sezóne, keď Žilinčania obhájili prvé miesto.
Potom ako 30-ročný zamieril na pol roka do ďalekého Ruska. „Veľa času sme strávili v lietadle alebo vo vlaku,“ povedal Kosmeľ o účinkovaní v Diname Briansk. „Hrávali sa vždy dva zápasy doma a dva vonku. Podmienky pre futbal tam boli vynikajúce.“
Profesionálna kariéra šikovného záložníka pokračovala v Bratislave. Tri a pol sezóny obliekal dres Slovana a jednu hral v Interi. „Rozhodoval som sa, či ostať v hlavnom meste, alebo sa vrátiť na Oravu.“ Prevážil rodný kraj a ako tridsaťpäťročný sa dohodol na spolupráci s Námestovom.
Futbal hrali na lúkach
Príchodom do metropoly hornej Oravy sa dvojnásobný majster Slovenska vrátil spomienkami do žiackych časov. V drese Námestova odohral ešte pod vedením Gustáva Vrábeľa dve sezóny. „V Kline ťažko niesli môj odchod. Tvrdohlavo som si išiel za svojím cieľom.“ Siedmaka základnej školy podržal hlavne brat Michal. „Ani otec sa netváril najspokojnejšie, ale potom bol rád.“
V početnej rodine Kosmeľovcov, šiesti bratia a dve dcéry, nebol futbal žiadny cudzí pojem, no v minulosti mala prednosť práca na poli. Najpopulárnejšia hra na svete išla bokom. „Učili sme sa hrať futbal na lúkach,“ zaspomínal Daniel Kosmeľ. Na prvý zápas ako žiak nastúpil v drese Klina proti Zubrohlave. Súpera zdolali 8:2, vychádzajúci talentovaný hráč sa blysol dvoma gólmi a štyrmi prihrávkami.
Ako sedemnásťročný koketoval s myšlienkou aj s futbalom skončiť, no zajačím úmyslom odolal. Jasný smer jeho kariéry určila prvá profesionálna zmluva v Martine. „Zobral si ma tam Ján Haspra, ktorý ma už dlhšie sledoval.“
Kopačky ešte nezavesil
V októbri tohto roku oslávi známy futbalista z Oravy okrúhle štyridsiate narodeniny, no kopačky sa stále nechystá zavesiť na klinec. Nepribrzdilo ho ani vážne zranenie z pôsobenia v Námestove, kde sa po štyroch rokoch účinkovania nedohodli na ďalšej spolupráci.
Záujem prejavili ďalšie oravské kluby. Skúsený futbalista kývol ponuke Oravskej Jasenice, kde pôsobil v jeseni už ako tréner. V odvetnej časti plánuje pomôcť mužstvu aj na ihrisku. „Cítim sa už fit. Koleno poslúcha.“
Pre hráčov, ktorí chcú niečo vo futbale dokázať, má Daniel Kosmeľ cennú radu. „Nestačí iba chodiť na tréningy, ale pracovať na sebe každý deň. Ja som nemal problém ráno vstať o šiestej a ísť si zabehať.“ Aj preto patril Oravčan k hráčom s najlepšou kondíciou.
Pamätné góly strelil v drese Czestochowa a Slovana Bratislava. V oboch prípadoch mu náramne sadla lopta na nohu a z 30 m trafil nechytateľne do vinkľa. V Poľsku sa dokonca trafil horšou ľavou nohou.
