ČIMHOVÁ. Dedina starne, mladí ľudia odchádzajú, nemajú kde stavať. Pozemkov je síce dosť, nie sú však vysporiadané. Riešením by mohli byť jednoduché pozemkové úpravy. Poslanci o nich začali hovoriť ešte v roku 2012. Dodnes sa však ani nezačali.
Jedno dieťa za rok
„Všetko je u nás v katastrofálnom stave,“ hovorí Martin Šálka. „Chválime sa krásnym kostolom, načo nám však o pár rokov bude, keď všetci mladí odtiaľto utekajú? Kto tam bude chodiť? Tých pár babiek?“
Martin bol osobne na niekoľkých zasadnutiach obecného zastupiteľstva. Na niektoré prišli aj geodeti a zamestnanci pozemkového úradu. Poslancom aj prítomným občanom predniesli zámer pozemkových úprav. Ľudia s nimi súhlasia. Vedia, že inak sa k celistvým pozemkom nedostanú. „Všetko je pripravené, len začať reálne robiť. No poslanci to nechcú schváliť. Nechápeme to. Ak sa konečne niekam nepohneme, dedina za pár rokov zanikne.“
Minulý rok bol v dedine jediný krst. Aj to zrejme svedčí o tom, že mladé rodiny sa v Čimhovej buď nechcú, alebo nemajú kde usadiť. „O pár rokov už ani škola nebude fungovať, lebo do nej nebude mať kto chodiť. Za ostatných dvadsať rokov pribudli asi štyri nové rodinné domy. Je to do plaču.“
Najskôr platí obec
Pozemkové úpravy sa majú robiť na 130-hektárovej ploche. Je na nej zhruba tristo vlastníkov. Podmienkou pri takýchto úpravách pozemkov je spolufinancovanie ľuďmi. „Zmluvu však so zhotoviteľom podpisuje obec, tá uhradí záväzky a následne ich vymáha od ľudí,“ povedala poslankyňa Daniela Kéryová. „Myslím, že nie všetci ľudia si uvedomujú skutočnú cenu. Pre ilustráciu - cena hektára vysporiadanej pôdy je tisíc eur. Treba však pripočítať ponechanie 15 až 20 percent na spoločné komunikácie, čo je ďalších 250 až 500 eur navyše.“
Ľudia však problém so spolufinancovaním nemajú. „Vieme, že budeme musieť nechať nejaké metre na cesty a chodníky a že budeme musieť aj čosi zaplatiť za vysporiadanie,“ hovorí Martin Šálka. „Určite však nezaplatíme ani zďaleka toľko, ako keby si každý vykupoval parcelu sám. Cez pozemkové úpravy by to bolo rýchlejšie, jednoduchšie a oveľa lacnejšie.“
Podľa poslankyne by bolo skôr vhodné urobiť komplexné úpravy v extraviláne. „Nebránime sa ani pozemkovým úpravám v intraviláne, ale na menšej výmere. Hlavne tam, kde je možnosť tvorby stavebných pozemkov alebo rozšírenie podnikateľskej činnosti. Nie sme proti sceľovaniu, ide predsa aj o naše pozemky. Chceme sa však vyhnúť problémom, ktoré majú s týmto procesom v niektorých obciach,“ povedala Kéryová.
Chce to zmenu
Poslanec Miroslav Furo je zo situácie v obecnom zastupiteľstve sklamaný. „Som za úpravy, ale čo zmôžeme traja, ak štyri sú vždy proti tomu, čo povie starosta? Takýmto spôsobom sa v dedine nič neurobí. Kým sa nevymení zastupiteľstvo, s úpravami sa ani nepohneme.“
Dedinou vraj rezonujú aj také podozrenia, že starosta chce pozemkové úpravy najmä kvôli tomu, že aj on má vo vytýčenom obvode pozemky. „Scelenie pozemkov by však nepomohlo len jemu, ale aj ďalším ľuďom. Nech sa robí hocičo, ak to má zveľadiť dedinu. U nás však za súčasného stavu rozvoj nie je možný,“ dodal Miroslav Furo.
