DOLNÝ KUBÍN. Tibor Kriváň si na trénerskej ceste prešiel rôznymi zástavkami. Viac ako dvadsaťročné skúsenosti a vedomosti odovzdával naposledy žiakom v Piešťanoch.
Študoval s naj trénermi
„Hodiny sme sa dokázali baviť o hokeji,“ povedal Tibor Kriváň pri spomienkach na trojročné štúdium najvyššej trénerskej licencie na Slovensku. S Dolnokubínčanom sa vzdelávali také trénerské esá ako asistent slovenskej reprezentácie Peter Oremus, Ivan Dornič, Milan Jančuška, Milan Staš, Vladimír Hiadlovský a Milan Hovorka. „Nasával som skúsenosti z ich bývalej hráčskej kariéry. Sú to veľmi dobrí ľudia a sme v kontakte aj v súčasnosti.“
Získané vedomosti preniesol Oravčan potom do praxe v dolnokubínskom klube, kde už predtým trénoval žiakov a dorastencov. V roku 2006 odi-šiel na Moravu. V Rožnove pod Radhoštěm viedol dorastencov, s ktorými sa mu podarilo vyhrať druhú ligu, no v baráži o súťaž vyššie neuspeli. Ďalšími zástavkami v ka-riére 60-ročného trénerskeho odborníka bola Prievidza, české Kopřivnice, Altis Orava a Piešťany.
Radšej trénuje mladých
Práve na novovzniknutom hokejovom komplexe na nábreží Oravskej priehrady čakala Tibora Kriváňa ťažká úloha. Deti musel naučiť úplné základy. „Nevedeli ani korčuľovať, no postupne robili veľké pokroky.“ Jedenásťmesačná misia skončila po angažovaní Jána Jaška, bývalého trénera Zvolena, Slovana a Nitry.
Uznávaný kormidelník potom nabral smer Piešťany, kde pôsobil opäť pri žiakoch. „Práca s mladými ma vždy viac bavila ako s dospelými,“ povedal Kriváň. „Začínajúcemu hokejistovi vštepujete základy, formujete ho, no u mužov sa niektorí správajú, akoby už boli majstri sveta.“
Trénerskú prácu v kúpeľnom meste označil Dolnokubínčan za najkrajšiu. Páčil sa mu prístup detí k tréningom, systematickosť a veľmi dobrá spolupráca s ďalšími trénermi Milanom Kubom a Oldřichom Chvojkom. „Nemali sme problém jeden za druhého zaskočiť. Robili sme túto profesiou s radosťou.“
Najpamätnejšie hokejové časy
Prvý kontakt s trénovaním mal bývalý hokejista už ako 30-ročný. S učiteľom Eduardom Moravčíkom trénoval žiakov v Kňažej. Na Orave nebola ľadová plocha, preto chodili s chlapcami do Ružomberka. „Skladali sme sa vtedy po päť korún na autobus.“
Najpamätnejšie spomienky sa v kariére trénera odohrali v roku 1992. Vtedy sa partia nadšencov okolo Jozefa Kubalu, Miroslava Kozáčika, Václava Stuchlého, Ľubomíra Turkotu, Antona Buknu, Karola Zemana, Dušana Gřibského, Jaroslava Cimpela a Tibora Kriváňa rozhodla založiť hokejový klub Dolný Kubín.
„Robili sme všetko s veľkým nasadením, trávili sme pri hokeji denne hodiny a samozrejme nezištne,“ zaspomínal Kriváň, ktorý chodil spočiatku s Miroslavom Kozáčikom zbierať trénerské skúsenosti a rady do Liptovského Mikuláša za Jánom Plchom, dokonca aj do Martina za Františkom Hossom.
Podstatnú úlohu zohrávali pri zakladaní klubu aj rodičia. „Pomáhali, ako sa len dalo. Niektorí pozvárali bránky a pomôcky na tréning, ďalší zas zabezpečili dresy a povybavovali rôzne veci. Bez ich pomoci by to určite nešlo.“
Zakladatelia si od vzniku klubu kládli za hlavnú prioritu výchovu najmladších hokejistov. V roku 1996 sa zriadili športové triedy na Základnej škole Martina Kukučína za veľkej podpory riaditeľky školy Balekovej a vedúceho odboru školstva Jankolu. „Aby sa naplnili triedy, museli sme hokejistov doplniť volejbalistkami,“ povedal jediný tréner z Oravy s najvyššou hokejovou kvalifikáciou.
