DOLNÝ KUBÍN. Prvý februárový štvrtok sme v oravských uliciach oslovovali ľudí s otázkou Aký je dnes deň? Odpovede boli rôzne. Pekný, šiesteho, štvrtok. Iba spojovateľ v telefónnej ústredni uhádol, že 6. februára je Svetový deň bez mobilu.
Zuzana Magdalíková (48), Istebné
Kedysi bolo super. Dohodli sme sa a slovo platilo. Povedali sme si, že sa stretneme o piatej pred kinom a tak aj bolo. Teraz ľudia sedemkrát volajú, prečo nemôžu byť o piatej pred kinom. Viem si predstaviť deň bez mobilu, no nepraktizujem ho. Mobil pre mňa nie je nutný. Určite by aj rodina vydržala bez môjho telefonátu. Možno to skúsim. Ale nevolajte mi vtedy.
Karolína Boleková (17), Oravský Podzámok
Mobil používam veľmi často. Neviem si predstaviť deň bez neho. Mám v ňom všetko. Denne pošlem 50 až 60 správ, lebo túto službu mám zadarmo, tak to ide samo. Hovorím približne 20 minút a na internete v mobile som stále.
Tatiana Haviarová (18), Dlhá nad Oravou
Volám dosť, ale jeden deň by mi to nechýbalo. Ráno by ma namiesto budíka v mobile zobudila mama. Išla by som do školy, kde by som bola so spolužiačkami. A keď by som prišla domov, tak by som išla za kamarátkami normálne, bez predchádzajúceho zatelefonovania.
Štefan Kecera (71), Kňažia
Dnes je takýto deň? A ja som už dvadsaťkrát volal. Nechcel som, ale musel. Najradšej by som mobil nemal, no je ťažké vydržať to. Je ako droga. Hlavne pre mladých. Kedysi sme mali v Kňažej jednu verejnú linku a žili sme. Ľudia si mali čo povedať z očí do očí. Dnes zabúdajú rozprávať, stačí im počítač. Zatiaľ žijú, ale skôr by som povedal, že živoria.
Miloš Majda, Dolný Kubín
Dnes som chodil ako sprievodca s turistami po prírode v miestach, kde nebol signál a našťastie mi nechýbal. Hovorím to preto, lebo mobil je dobrá vec pre tých, ktorí sú ďaleko od civilizácie. Ak by potrebovali pomoc, môžu ju zavolať. Ale všetky antény sú na kopcoch nasmerované do dolín, kde ľudia do seba vrážajú. Viem, že aj v mestách treba telefonovať, ale stručne a jasne. Dnes vidíte ľudí sedieť za stolom a oni sa nerozprávajú. Komunikujú spolu pomocou telefónu cez internet. Kam sme to dospeli? Navyše, nik poriadne nevie, ako telefóny škodia. Alebo to vedia a nepovedia.
Jozef Búroš, Dolný Kubín
Pracujem ako spojovateľ v telefónnej ústredni v dolnokubínskej nemocnici. Kedysi som vravel, že som denne prepojil stovky hovorov za mizerný plat. Teraz je to menej, lebo ľudia často volajú priamo. Učím ich, aby si každé číslo zapísali. Tým si pod sebou podpiľujem konár. Pre mňa je mobil nutnosť, ale pre mladých závislosť. Telefonovanie je pre nich druhoradé. Využívajú hlavne internet a kadejaké aplikácie.
