OSÁDKA. Stála vo dverách svojej dreveničky v znamení očakávania. Uvítanie Poslal vás sám Pán Boh som najprv vnímal s prekvapením, po vysvetlení s úsmevom.
Najkrajší darček
V pôvabnej Osádke, počtom obyvateľov najmenšej dedine na Orave, býva Zuzana Klocoková, najstaršia členka Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov pre oblasť Ružomberok. Narodila sa 14. januára 1912.
So záujmom som prijal pozvanie na návštevu spojenú s gratuláciou. K oslávenkyni nás sprevádzal starosta Pavol Mareták. Zuzana, ktorej v noci vypla elektrina, vyčkávala opravárov. Starosta, zručný elektrikár, odstránil poruchu na skrate šnúry od televízora, čo bolo pre 102-ročnú ženu najkrajším darčekom. No poďakovala aj za blahoželanie a kvety.
Nikoho neprezradila
Veľmi ma prekvapila nevídaná čulosť a zhovorčivosť. Starenka býva sama, stravu jej denne donášajú príbuzní a susedia. V zime jej nachystajú drevo, kúri si sama. Môjmu pohľadu neušli posledné vydania dvojtýždenníka Bojovník a Ročenky odbojárov pohodené na nočnom stolíku.
Zuzaninou srdcovou záležitosťou je veľká záhrada. Už sa teší na jar a sadenie zeleniny. Nedá dopustiť na veľmi dobré susedské vzťahy v dedine. „Susedia vedia, kedy spím, čo robím a čo potrebujem.“
Dobré vzťahy a súdržnosť boli počas druhej svetovej vojny veľmi významné. Partizáni sa ukrývali aj Zuzaninom dome. „Vlasovci vtrhli do dediny 2. februára na Hromnice s úmyslom plieniť. Bolo to strašné, no nikoho sme neprezradili,“ rozpráva Zuzana o udalostiach z roku 1945. V ten deň zastrelili 41-ročného Ondreja Luptáka-Čižmárika.
Na otázku, či si občas niečo prečíta, povedala, že je to pre ňu samozrejmosť. Chce vedieť, čo sa deje.
Veľmi sa nám nechcelo rozlúčiť sa s pani Zuzanou. S usmiatou tvárou nás odprevadila až na priedomie dreveničky, z ktorej priam dýchala priamosť a dobrota srdca.
Autor: Pavol Stuchlý
